Nepriateľstvo medzi Mali a Macronovým režim eskaluje. Francúzsko a Mali si vzájomne pozastavili vydávanie víz. Lídri Nigeru medzitým odignorovali vyhrážky Paríža a zložili novú vládu 

Vzťahy medzi Francúzskom a Mali sa prudko zhoršili od augusta 2020, keď sa moci v Bamaku zmocnila skupina dôstojníkov malijskej armády. Niger sa zase prostredníctvom vojenského prevratu zbavil prozápadného vodcu.

Francúzska vláda pozastavila vydávanie víz štátnym príslušníkom afrického štátu Mali, ktorý na základe princípu reciprocity pristúpil k rovnakému opatreniu a na svojom veľvyslanectve v Paríži nevydáva víza občanom Francúzska.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Informovala o tom vo štvrtok televízia BFM, ktorá dodala, že k tejto situácii dochádza v čase napätia vo vzťahoch medzi Parížom a Bamakom a neistotou v oblasti afrického Sahelu, čo súvisí s nedávnym vojenským prevratom v Nigeri.

Francúzsko bolo prvou krajinou, ktorá začiatkom tohto týždňa pozastavila vydávanie víz, keď celé Mali – vrátane hlavného mesta Bamako – zaradila do červenej zóny neodporúčanej pre cestovanie, uviedli francúzske diplomatické zdroje.

Hlavné mesto Mali sa predtým nachádzalo v oranžovej zóne, kam sa cestovanie „neodporúčalo, s výnimkou nevyhnutných dôvodov“.

Zvyšok tejto rozsiahlej krajiny bol v červenej zóne z dôvodu šírenia džihádizmu, rizika únosov a všeobecne panujúcej neistoty.

Malijské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na rozhodnutie Paríža v stredu neskoro večer na sociálnych sieťach uviedlo, že sa o tejto klasifikácii dozvedelo „s prekvapením“.

Následne malijská vláda na sociálnej sieti Facebook uviedla, že „v rámci uplatňovania reciprocity“ aj ona pozastavila vydávanie víz.

Vzťahy medzi Francúzskom – bývalou koloniálnou mocnosťou, ktorá sa od roku 2013 vojensky angažuje po boku malijskej armády v boji proti džihádistom – a Mali sa prudko zhoršili od augusta 2020, keď sa moci v Bamaku násilím zmocnila skupina dôstojníkov malijskej armády. Junta si v roku 2022 vynútila odsun francúzskych vojakov bojujúcich proti islamistom a politicky i vojensky sa preorientovala na Rusko. Vyhostila vtedy aj francúzskeho veľvyslanca.

V Saheli došlo krátko na to aj k zosadeniu ďalších vlád spolupracujúcich s Francúzskom – v roku 2022 v Burkine Faso a koncom júla tohto roku nasledoval vojenský prevrat v Nigeri.

Všetky tieto tri susediace krajiny, ktoré čelia džihádistickej expanzii a tvoria veľký geografický celok, sú teraz pre francúzsku diplomaciu červenou zónou.

BFM dodala, že vydávanie víz je pozastavené aj na francúzskom konzuláte v Burkine Faso.

Lídri Nigeriu zložili novú vládu

Vodcovia armády v Nigeri, ktorí minulý mesiac prevratom prevzali moc, zložili novú vládu. Vyplýva to z dekrétu prečítaného vo štvrtok v štátnej televízii. TASR prevzala správu z tlačových agentúr AFP a AP.

Premiér Ali Mahaman Lamine Zeine bude viesť 21-členný kabinet, pričom generáli z novej vojenskej vládnucej rady budú riadiť ministerstvá obrany a vnútra. Viac než polovicu vlády tvoria civilisti, zvyšok sú armádne nominácie.

Nigerská vojenská junta prostredníctvom svojho hovorcu ešte v noci na utorok oznámila, že na post premiéra vymenovala bývalého ministra hospodárstva Lamina Zeina.

Lamine Zeine pôsobil ako minister hospodárstva a financií počas niekoľkých rokov v kabinete vtedajšieho prezidenta Mamadoua Tandju, ktorého zvrhli ešte v roku 2010. Najnovšie pracoval ako ekonóm pre Africkú rozvojovú banku v Čade, uviedli nigerské médiá.

Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma 26. júla internovali a zosadili vzbúrení príslušníci Prezidentskej gardy. Veliteľ tejto elitnej jednotky generál Abdourahamane Tchiani sa následne vyhlásil za nového vládcu Nigeru.

Za úradovania Bazouma sa z Nigeru stal jeden z posledných strategických partnerov Západu v boji proti postupu islamistických teroristov v regióne afrického Sahelu.

Vodcovia nigerského prevratu odignorovali ultimátum Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), v súlade s ktorým mali do nedele 6. augusta vrátiť moc Bazoumovi. Teraz čakajú na reakciu tejto regionálnej organizácie, ktorá im v prípade nesplnenia ultimáta pohrozila vojenskou intervenciou. Premiéri členských krajín ECOWAS sa vo štvrtok zídu v nigérijskej metropole Abuja, aby diskutovali o ďalších krokoch.

K situácii sa v utorok vyjadril aj šéf americkej diplomacie Antony Blinken, podľa ktorého je pre medzinárodné spoločenstvo v súvislosti s riešením prevratu v Nigeri najlepšou možnosťou diplomacia.

Zdroj: cas.sk (1), (2) / InfoVojna