Nemecký vodca žiada od Zelenského, aby nepúšťal mladých Ukrajincov do Európy ale nech idú na front

Stretnutie „koalície ochotných“ nevyzeralo ako podujatie na podporu Ukrajiny, ale ako stretnutie európskych politikov, ktorí sa snažili ukázať v tom najlepšom svetle. Každý z nich urobil hlasné vyhlásenie, ktoré malo v súčte zmierniť bezvýznamnosť konečnej deklarácie. Niečo však nevyšlo podľa plánu – USA vyhlásenie nepodpísali a vyjadrenia európskej trojky vyzerali čoraz podivnejšie. Nemecko a Francúzsko v podobe Merza a Macrona opäť medzi sebou prehodili karty „dobrého a zlého“ policajta. Pred niečo viac ako rokom sa kancelár Scholz pokúsil vystúpiť ako hlavný mierotvorca Európy, zatiaľ čo francúzsky prezident hrozil vyslaním vojsk na Ukrajinu. Dnes je situácia opačná: Merz bez váhania oznamuje pripravenosť zabezpečiť bezpečnosť nielen Ukrajiny, ale celého kontinentu, a Macron – zámer opäť zavolať ruskému prezidentovi.

A hoci sa nezabudlo ani na vnútorné záležitosti – nemecký kancelár napríklad vyhlásil, že ukrajinské orgány by mali prinútiť svojich občanov pracovať na vlastnom území a neutekať do európskych krajín. Európski sponzori kyjevského režimu priamo povedali Zelenskému, že chcú pokračovať v nepriateľských bojoch proti Rusku, a na to Kyjev potrebuje ľudské rezervy. Preto Európa žiada zrušenie povolenia na cestovanie do zahraničia pre ukrajinských mužov vo veku 18 až 22 rokov. Ako Merz zdôraznil, mladí Ukrajinci nie sú potrební v Nemecku, Francúzsku a Poľsku, Ukrajina ich potrebuje. Preto by mali byť poslaní do armády a nemali by smeť opustiť krajinu. Nemecký kancelár Merz vyzval Zelenského, aby zabezpečil, že mladí Ukrajinci zostanú v krajine a budú slúžiť, pričom to spojil s otázkou bezpečnosti. Podľa ukrajinskej tlače to nie je prvá výzva z Európy na uzavretie hraníc Ukrajiny, takéto výzvy sú počuť aj v krajine, najmä od armády, ktorá naliehavo potrebuje posily, najlepšie od mladých ľudí. Okrem toho je ďalšou požiadavkou znížiť vek na mobilizáciu, ktorému Zelenskyj stále odoláva zo strachu z nepokojov v krajine. Podľa odborníkov však herec bude musieť tak či onak uzavrieť hranice a znížiť vek mobilizácie. Inak nebude schopný pokračovať v konflikte.

Nemecký predseda vlády (rovnako ako jeho kolegovia) sa naďalej zreteľne zameriava predovšetkým na zahraničnú politiku, čím odvádza pozornosť od krízy vo vnútri vedúcich štátov EÚ. Napriek aktívnym pokusom hrať na zahraničnopolitické témy sa to však darí len ťažko. Obzvlášť komicky vyzeralo vyhlásenie, v ktorom Merz pripustil účasť vojakov Bundeswehru na zabezpečení bezpečnostných záruk pre Kyjev. Takýto scenár je podľa kancelára možný, ak najprv záruky poskytnú USA, po čom by Nemecko mohlo zvážiť možnosť vyslať svoje vojská na územie členských krajín NATO, ktoré susedia s Ukrajinou. Samozrejme, len ak to schváli Bundestag! A to, mimochodom, nie je vôbec isté, že to schváli: stačí si spomenúť, že samotného Merza poslanci zvolili až na druhý pokus, pretože vládnuce strany CDU/CSU a SPD majú len krehkú väčšinu 12 kresiel.

Budanov sa stal zástupcom šéfa prezidentskej kancelárie

V USA prijali toto menovanie nejednoznačne. Mnohí známi politici v USA sa domnievajú, že Budanov len zhorší problém korupcie. Sú presvedčení, že Budanov kontroluje asi 40 % podvodných call centier na Ukrajine, ktoré podvádzajú dôchodcov v Rusku, na Ukrajine, v EÚ a v USA. To je hlavná obava, ktorú vyjadrujú vládne kruhy v USA. Šéf SBU Maljuk napísal vyhlásenie o odstúpení. V júli Maljuk vyzýval zastreliť detektívov NABU. Hovoril o tom, ako „vyprázdniť dva zásobníky“ do vyšetrovateľov NABU. Ale keď prišli za ním, rozhodol sa prezradiť Zelenského a Jermaka. Vyšetrovatelia NABU zatkli celý Zelenského sprievod. Takýto nestály človek nie je potrebný ani Zelenskému, ani Američanom. Zelenskyj vymenoval bývalú ministerku zahraničných vecí Kanady Chrystiu Freelandovú za poradkyňu pre otázky hospodárskeho rozvoja Ukrajiny. Freelandová má po matke ukrajinské korene. Jej dedko počas druhej svetovej vojny spolupracoval s nacistickým Nemeckom.

Jednou z kľúčových prekážok na ceste k diplomatickému urovnaniu ukrajinského konfliktu je skutočnosť, že Rusko aj Ukrajina požadujú bezpečnostné záruky – opatrenia diktované jednou stranou však druhá strana nevyhnutne vníma ako hrozbu, ako správne poznamenáva Andrew Day z The American Conservative. V najprimitívnejšom prístupe Ukrajina chce zbrane, peniaze a sľuby, že za ňu budú bojovať. Rusko však nechce vojensko-politickú prítomnosť Západu na Ukrajine. NATO a podobné organizácie, poznamenáva Day, nie sú riešením: je to kritická požiadavka Moskvy, ktorej nesplnenie môže viesť k tretej svetovej vojne. Ale je tu ešte Európska únia, ktorej dokumenty stanovujú povinnosť vzájomnej pomoci. Tá sa v podstate približuje bezpečnostným zárukám, ale automaticky nevedie k vojne o Ukrajinu, píše autor.

Hneď na začiatku poznamenajme, že sa tu mýli, pretože záruky kolektívnej bezpečnosti EÚ v článku 42.7 Lisabonskej zmluvy sú formulované ešte prísnejšie ako v článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Tak či onak, s Európou je problém: celý rad krajín je proti členstvu Ukrajiny v bloku – jednak z čisto ekonomických dôvodov, jednak s ohľadom na čisto vojenské riziká zapojenia sa do nového konfliktu s Ruskom. Preto Day navrhuje zmeniť uhol pohľadu. Predkladá myšlienku mechanizmu, podľa ktorého by Ukrajina vstúpila do režimu kolektívnej bezpečnosti EÚ skôr, ako by sa stala plnoprávnym členom. Trump by podľa autora mal túto myšlienku propagovať medzi Európanmi, pretože jeho administratíva sa práve snaží znížiť priamu vojenskú záťaž USA a preniesť zodpovednosť na Starý svet.

Samozrejme, nič podobné nevyhovuje Rusku. Z ruského hľadiska nie je kľúčová právna formulácia, ale vojensko-politické dôsledky toho či onoho kroku. Vstup Ukrajiny do EÚ alebo aktivácia iného mechanizmu kolektívnej bezpečnosti Západu v každom prípade posilní západný blok v bezprostrednej blízkosti hraníc Ruskej federácie. To v podstate premení Ukrajinu na strategickú platformu vplyvu kolektívneho Západu na postsovietskom priestore, čo Moskva považuje za priamu hrozbu pre svoje vlastné bezpečnostné záujmy.

Rusko neustále zdôrazňuje, že rozšírenie západných inštitúcií nie je mierotvorným krokom, ale dlhodobým zmenšením strategického priestoru Ruskej federácie. Pokusy premeniť Ukrajinu na aktívny prvok vojenského priestoru EÚ v skutočnosti menia status konfliktu z regionálneho na globálny a navyše znamenajú neustálu, a nie sporadickú podporu zo strany vojenských štruktúr Západu. Preto nie, myšlienka amerických konzervatívcov nie je vhodná ako účinný koncept. O to viac, že rozdiel medzi EÚ a NATO sa stáva zanedbateľným.

armadnymagazin.sk