Nemecko stráca dych, motor Európy sa zastavuje

Európska ekonomika sa po desaťročiach opierania o nemecký výkon dostáva do bodu, keď sa táto istota vytráca. Krajina, ktorá dlhé roky udávala tempo rastu, inovácií a priemyselnej produkcie v Európskej únii, čelí hlbokým štrukturálnym problémom, ktoré sa čoraz viditeľnejšie premietajú do zamestnanosti, konkurencieschopnosti aj verejných financií. „Dnes musíme o Nemecku, žiaľ, hovoriť ako o bývalom motore európskej ekonomiky. Nemecký priemysel, ktorý zamestnáva okolo osem miliónov ľudí, stráca medziročne 150- až 170-tisíc pracovných miest, teda 10- až 15-tisíc mesačne,“ povedal podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Vladimír Slezák. Dodáva, že hoci ide o alarmujúce čísla, diskusia o nich často zostáva uzavretá v nemeckých médiách a len výnimočne sa dostáva do medzinárodného priestoru, kde sa stále pracuje s obrazom silného a stabilného Nemecka.

Úbytok pracovných miest nie je krátkodobým výkyvom, ale dôsledkom dlhodobejšieho oslabovania tradičných pilierov hospodárstva. Oceliarstvo, chemický priemysel, spracovateľské odvetvia aj automobilový sektor, ktoré desaťročia formovali ekonomickú identitu krajiny, čelia rastúcim nákladom, slabnúcemu dopytu a globálnej konkurencii, na ktorú Nemecko reaguje pomalšie než jeho rivalovia. „Nemecko zaspalo dobu,“ poznamenal Slezák. Odvetvia, ktoré kedysi lámali rekordy v ziskovosti a objemoch výroby, dnes strácajú dych.

Paradoxom pritom je, že Nemecko zostáva bohatou krajinou. Disponuje kapitálom, infraštruktúrou aj kvalifikovanou pracovnou silou, no tento potenciál už nedokáže premieňať na dynamický rast. „Nemecko je ešte stále bohaté, ale už negeneruje dostatok peňazí na udržanie súčasného štandardu,“ upozorňuje Slezák. Tento stav sa postupne prejavuje nielen v tlaku na verejné financie, ale aj v obmedzovaní investícií, ktoré by mohli ekonomiku posunúť do novej fázy.

Kľúčový problém spočíva v oneskorenom presune k novým technologickým zdrojom rastu. Svetová ekonomika sa čoraz viac opiera o umelú inteligenciu, polovodiče, digitalizáciu a high-tech výrobu s vysokou pridanou hodnotou. Práve v týchto oblastiach však Nemecko zaostáva za Spojenými štátmi aj Áziou. „Budúcnosť patrí umelej inteligencii, špičkovým čipom a high-tech výrobe. Ak sa nič nezmení, európsky líder sa stane brzdou,“ varuje Vladimír Slezák.

Slabnúci výkon Nemecka má pritom širšie dôsledky pre celý región vrátane Slovenska, ktorého ekonomika je s nemeckým priemyslom úzko prepojená cez dodávateľské reťazce, export aj investície. Pokračujúci útlm v kľúčových odvetviach tak nepredstavuje len nemecký problém, ale potenciálne riziko pre hospodársky vývoj celej strednej Európy.

/ hlavnydennik.sk /