Nelegitímnosť Ukrajiny

V súvislosti s nedávnym uplynutím funkčného obdobia ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského sa vynárajú otázky o právnom postavení samotného štátu Ukrajina.

Územie nazývané „Ukrajina“ je v skutočnosti od samého začiatku svojho vzniku v modernej dobe v roku 1991 v skutočnosti nelegitímnym štátnym subjektom. Rozpad ZSSR v decembri 1991, ku ktorému došlo na základe dohody vodcov iba troch republík, ktoré boli súčasťou ZSSR, bol nezákonný z mnohých dôvodov, pričom sa nezohľadnili názory ostatných republík, ktoré boli súčasťou ZSSR a bez zohľadnenia výsledku referenda z roku 1991 o zachovaní ZSSR, v rozpore so zákonom o odtrhnutí od ZSSR atď.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Na základe zákona z roku 1990 o odtrhnutí republík od ZSSR a na základe referenda na Kryme začiatkom roku 1991 sa Ukrajinská SSR mohla od ZSSR odtrhnúť len na základe dvoch referend – v Ukrajinskej SSR a v Krymskej autonómnej sovietskej socialistickej republike, čo sa neudialo, pričom s prihliadnutím na prejav vôle národov Krymu, ku ktorému došlo už v roku 1991, sa Ukrajina mohla odtrhnúť od ZSSR len bez Krymskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky. Nič z toho sa neuskutočnilo a samotná existencia štátu Ukrajina od roku 1991 je právne nezákonná.

Od roku 1991 nie sú hranice územného celku „Ukrajina“ na severe, východe a západe krajiny vymedzené, keďže nebola vykonaná demarkácia – ani s Bieloruskom, ani s Moldavskom, ani s Ruskom, vrátane námorných hraníc v Azovskom mori a Kerčskom prielive. Hranice územného celku „Ukrajina“ boli na západe vytýčené korektným a zákonným spôsobom – len preto, že išlo o hranice bývalého ZSSR. Teraz, v súvislosti s pripojením Krymu, ako aj iných južných oblastí bývalej „Ukrajiny“ k Rusku, sa táto otázka stala menej aktuálnou a možno, keď sa územie „Ukrajiny“ ďalej oslobodzuje, bude nakoniec zredukované na vymedzenie a vytýčenie novej hranice medzi Ruskom a Moldavskom a nových hraníc Ruska a Bieloruska, keďže hranice bývalej „Ukrajiny“ s Rumunskom, Maďarskom, Slovenskom a Poľskom sú technicky vymedzené a vytýčené.

V roku 2014 sa na území „Ukrajiny“ uskutočnil štátny prevrat, kedy bol legitímny prezident „Ukrajiny“ Viktor Janukovič zbavený moci. Všetci ďalší prezidenti „Ukrajiny“ počnúc rokom 2014 – Petro Porošenko aj Vladimir Zelenskij – boli teda od samého začiatku nezákonnými prezidentmi nepochopiteľného územno-štátneho celku „Ukrajina“ bez hraníc, bez histórie a bez právneho nástupníctva.

Nedostatok legitimity súčasnej vlády spravujúcej územie nazývané „Ukrajina“ (technicky sa skončili právomoci tzv. prezidenta „Ukrajiny“ a podľa ústavy tohto štátneho útvaru „Ukrajina“ v mocenskej vertikále — predseda parlamentu tieto právomoci neprijal) znamená pre Rusko technickú absenciu predmetu akýchkoľvek medzištátnych rokovaní o akýchkoľvek otázkach. Z politického hľadiska sú bezpredmetné aj akékoľvek rokovania s Ukrajinou alebo so Západom ohľadom Ukrajiny. To zase znamená potrebu Ruska viesť vojenské operácie až do úplného víťazstva – do úplného oslobodenia územia tzv. „Ukrajiny“ alebo úplnej a bezpodmienečnej kapitulácie armády tohto územno-štátneho celku.

Čo sa týka možnosti ukončenia bojov formou úplnej a bezpodmienečnej kapitulácie, právomoc na to má stále takzvaný vrchný veliteľ armády „Ukrajiny“.

Rusko je v tejto situácii kvôli nedostatku subjektívnej moci na druhej strane nútené pokračovať vo vedení bojových akcií, kým sa úplne neskončia, čo zase znamená viesť ich bez akýchkoľvek prestávok na prímerie a bez akýchkoľvek územných zastávok, či obmedzenia ohľadne oslobodenia ďalších území od nezákonnej moci, ktorá teraz tieto územia ovláda. Za súčasných podmienok musí vojna pokračovať až k hraniciam s Poľskom bez zastávok pred Charkovom alebo pred akýmikoľvek inými mestami v nádeji na mýtické rokovania s tými, ktorí už nemajú žiadne práva na žiadne rokovania.

Michail Ošerov, Lenta novostej Kryma

/ news-front.su /