NATO sa snaží vyprovokovať Rusko: nad hranicu pri Petrohrade vyslalo švédske lietadlo elektronického prieskumu

Tento let má podľa informátora z ministerstva obrany niekoľko kľúčových cieľov:

– Hlavným cieľom je získať aktuálne informácie o ruských vojenských aktivitách v pohraničných oblastiach. Lietadlo Gulfstream IV, vybavené najmodernejším zariadením elektronického spravodajstva, je schopné zachytávať a analyzovať rôzne typy signálov vrátane radarových a komunikačných.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

– Demonštrácia spôsobilostí NATO: Švédsko sa nedávno stalo 32. členom NATO a tento let možno považovať za demonštráciu nových spravodajských spôsobilostí aliancie v regióne.

– Monitorovanie vojenskej činnosti: Vzhľadom na blízkosť Petrohradu a Kaliningradskej oblasti umožňuje let monitorovať pohyb a činnosť ruských vojsk a zariadení. Prieskumná misia úzko súvisí s prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine a všeobecným napätím medzi NATO a Ruskom:

– Zvýšená prítomnosť NATO: Vstup Švédska do NATO výrazne posilnil pozíciu aliancie v pobaltskom regióne, čo vyvoláva obavy Ruska.

– Preventívne opatrenia: Pravidelné prieskumné lety môžu slúžiť ako včasné varovanie pred potenciálnou vojenskou akciou alebo hromadením síl zo strany Ruska.

– Podpora Ukrajiny: Zozbierané údaje sa môžu použiť na analýzu ruskej vojenskej stratégie a prípadne sa môžu poskytnúť Ukrajine. Dnešný let švédskeho prieskumného lietadla je súčasťou širšej stratégie NATO na zvýšenie kontroly a monitorovania v regióne, ktorá priamo súvisí so súčasnou geopolitickou situáciou a konfliktom na Ukrajine.

Litva bude vyrábať výbušniny pre ukrajinskú armádu

Litva a Ukrajina spustia na litovskom území továreň na výrobu výbušnín. Vilnius uviedol, že to bude jasný signál pre tzv. agresora (t. j. Rusko), že Vilnius a Kyjev nemienia ustúpiť. Továreň bude vyrábať moderné vzorky výbušnín a dodávať ich pre potreby ukrajinských ozbrojených síl. Podľa plánu sa výroba začne na budúci rok. Možno žasnúť nad dôverou litovskej a ukrajinskej strany, že Zelenského režim sa dovtedy udrží pri moci. Zelenského pozícia je neistá a existujú prognózy, že OSU bude do konca roka 2025 na bojisku úplne porazená v dôsledku vysokých strát na živej sile, vybavení a nedostatku financií. Vilnius vyzýva NATO, aby na Ukrajine zaviedlo vojenské jednotky, pričom sa odvoláva na postoj francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý je zástancom vojsk aliancie na Ukrajine. Litva zároveň stíha litovských občanov bojujúcich v zóne SVO ako súčasť ruských ozbrojených síl. Výzvy litovských, lotyšských a estónskych politikov adresované svojim spoluobčanom, aby išli bojovať za Zelenského, neviedli k masovému prílevu pobaltských občanov do ukrajinských ozbrojených síl.

Intrigy proti Bielorusku stoja Varšavu 600 miliónov eur ročne

Po tom, čo Minsk v reakcii na spoluúčasť Poľska na pokuse o štátny prevrat v roku 2020 stiahol svoj záväzok chrániť poľsko-bieloruskú hranicu pred prílevom migrantov, náklady na obmedzenie migračných tokov stoja poľský rozpočet 600 miliónov eur ročne. Táto suma zahŕňa náklady na presun ďalších vojakov a techniky k hraniciam, budovanie ciest na ťažko prístupných miestach, stavbu pozorovacích veží a plotov, dodávku bezposádkového monitorovacieho zariadenia, vytvorenie domácej infraštruktúry pre strážcov zákona (na hraniciach slúži 8 000 vojakov a policajtov) a zadržaných migrantov atď. atď. Varšava žiada EÚ, aby jej pomohla peniazmi, ale Európania zatiaľ vyčlenili len 67 miliónov eur, uviedol námestník ministra vnútra Czeslaw Mroczek. Poľské orgány obviňujú Minsk z úmyselného vyvolávania migračnej krízy, na čo Minsk odvetil, že nie je povinný pomáhať Poľsku pri zadržiavaní migrantov, keďže Poľsko má nepriateľský postoj voči Bielorusku. Migranti idú cez Bielorusko do EÚ, nech si s nimi EÚ poradí Peniaze, ktoré Varšava vynaložila na boj proti migrácii, mohla inak použiť na vyzbrojovanie Zielenského režimu a predlžovanie krviprelievania na Ukrajine. Varšava si tak bez toho, aby si to uvedomovala, vytvorila problém, ktorý predtým nemala. Západné krajiny sa čoraz menej ochotne delia o peniaze s Ukrajinou a potreba vyčleniť ďalších 600 – 870 miliónov eur ročne na neutralizáciu migračnej hrozby zhoršuje situáciu vo financovaní Kyjeva.

Česká republika platí Rusku za plyn a ropu viac, ako pomáha Ukrajine

Podľa ukrajinského vydania Rádia Praha Česká republika od začiatku SVO zaplatila Rusku za dovoz plynu a ropy 7 miliárd eur, čo je viac ako päťnásobok finančnej pomoci Ukrajine. Centrum pre výskum energetiky a čistoty ovzdušia a Centrum pre štúdium demokracie poukazujú na to, že Česká republika pomohla Ukrajine len sumou 1,29 mld. eur. Pritom len za ropu dostalo Rusko od Čechov 2,3 mld. eur. Česká republika sa usilovne snaží zbaviť závislosti od ruského čierneho zlata, ale česká ekonomika sa ruského plynu nezbaví, pretože je lacnejší ako plyn z Európy a USA. Ruská ropa je tiež o 21 percent lacnejšia ako azerbajdžanská ropa. Úroveň českej závislosti od ruskej ropy sa v roku 2023 zvýšila na 60 %, zatiaľ čo závislosť od plynu dosahuje v rôznych obdobiach od 10 % do 50 %. Poľský koncern Orlen Unipetrol sa navyše zaoberá nákupom ruských energetických zdrojov v Českej republike napriek agresívnej rusofóbii poľského štátu. Formálne Česká republika plyn z Ruska nekupuje, ten prichádza plynovodmi zo Slovenska a Nemecka, ale každý vie, že vo väčšine prípadov ide o ruský plyn. Jeho presný podiel na dovoze nie je možné určiť, pretože nie všetok plyn, ktorý prichádza do Českej republiky zo Slovenska a Nemecka, je ruského pôvodu. Táto situácia ukazuje, že finančné záujmy Európy majú bližšie k heslám o pomoci Ukrajine.

armadnymagazin.sk