Najrozšírenejším „konšpiračným“ teóriám verí až tretina Slovákov, vyplýva z prieskumu pre RTVS.

Nedôvera verejnosti voči oficiálnemu výkladu o 11. septembri, existencii mimozemských civilizácií a alternatívny výklad na udalosti a svet je korporátnymi médiami dlhodobo označovaný za sprisahaneckú teóriu. Verejnoprávna RTVS v spolupráci s prorežimovými vykladačmi pravdy s patentom na rozum mentoruje. Ako správne myslieť vám povie psychologička Blažeková a analytička GLOBSEC-u Hajdu.

Agentúra Median SK realizovala prieskum na reprezentatívnej vzorke 1 010 respondentov vo veku 18 a viac rokov v termíne od 21. júla do 26. júla 2023.

Konšpiračné teórie sa na Slovensku tešia obľube. Útoky z 11. septembra nariadila vláda USA, verejnosti utajujú existenciu UFO a lietadlá vypúšťajú chemické látky so zámerom vyvolať škodlivý účinok u ľudí (tzv. chemtrails) – týmto trom výrokom verí približne tretina Slovákov.

Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry MEDIAN SK pre RTVS. Prieskum agentúry MEDIAN SK ukazuje napríklad aj to, že až 19 percent Slovákov verí tvrdeniu, že vojna Ruska na Ukrajine nie je a ide o klamstvo, ktoré vymyslelo USA.

Psychologička Kristína Blažeková a analytička GLOBSEC-u Dominika Hajdu popularitu konšpiračných teórií pripisujú najmä tomu, že viera v ne dáva ľuďom pocit výnimočnosti. Riešenie vidia vo vzdelávaní mladých ľudí v oblasti mediálnej gramotnosti. Pri šírení konšpiračných teórií zohrávajú významnú úlohu aj politickí lídri.

Populárne konšpirácie súvisiace s USA

Útoky z 11. septembra, existencia UFO a tzv. chemtrails. Podľa psychologičky Blažekovej môžeme popularitu týchto teórií pripísať tomu, že ide o jedny z najrozšírenejších dezinformácií vôbec.

„Na rozdiel od situačných tém, ako je napríklad migračná kríza či covid, tieto prežívajú v čase. Majú teda väčší potenciál sa nám zapísať do pamäti,“ priblížila.

„Na Slovensku celkovo rezonujú medzi veľkou časťou populácie takmer všetky konšpiračné teórie, ktoré stoja na tvrdeniach, ktoré si ľudia nevedia jednoducho overiť vlastnou skúsenosťou,“ uviedla Dominika Hajdu.

Hajdu aj Blažeková sa zhodujú v tom, že k rozšírenosti práve týchto konšpiračných teórií môže prispievať aj fakt, že všetky súvisia s USA. „Na Slovensku USA vníma negatívne približne polovica populácie. Konšpiračné teórie o tom, ako USA kontroluje alebo riadi svetové dianie, budú u nás logicky rezonovať viac,“ vysvetľuje Hajdu.

Konšpiračné teórie neobišli ani vojnu na Ukrajine. Tomu, že vojna Ruska na Ukrajine nie je a ide o klamstvo, ktoré vymyslelo USA, verí 19 percent opýtaných. To, že na Ukrajine je vojna, pritom nespochybňujú žiadni politici, elity ani médiá. Napriek tomu sa tento hoax teší popularite.

„Nemusí to pre nich znamenať, že vojna nie je, ale že správy, ktoré sa o nej šíria sú klamlivé –napríklad kto vojnu začal, koľko je obetí a podobne,“ interpretovala výsledky Blažeková.

„Vedia, že na Ukrajine sa bojuje, ale neveria tomu, že Rusko je vo vojne agresor. Skutočnosti, že Rusko je primárne zodpovedné za vojnu na Ukrajine podľa našich prieskumov neverí viac ako polovica populácie,“ dodala analytička GLOBSEC Hajdu.

Politici majú moc

Pri šírení konšpiračných teórií medzi občanmi Slovenska zohrávajú významnú úlohu aj politickí lídri. „Ak k niekomu vzhliadame alebo ho obdivujeme, a on/ona šíri nepravdivé informácie a konšpiračné teórie, je väčšia šanca, že im naletíme. Prispieva k tomu i mediálny priestor, prostredníctvom ktorého môžu tieto teórie ľahko a efektívne šíriť,“ skonštatovala Blažeková.

Psychologička pripomína, že mediálny priestor môžu politici využiť aj na vyvrátenie či potlačenie konšpirácií, je to však podľa nej náročná práca.

„Vieme totiž, že ak sa už raz nejaká dezinformácia dostane medzi ľudí, je veľmi ťažké ju vyvrátiť. Určite nikoho neprekvapí, ak poviem, že šírenie konšpiračných teórií je pre niektorých politikov efektívnym nástrojom na získavanie voličov,“ dodala.

Pozorovať sme to mohli už počas pandémie koronavírusu. „V krajinách, kde existoval konsenzus naprieč politickým spektrom o podpore očkovania, bola zaočkovanosť oveľa vyššia ako v krajinách, kde bolo očkovanie predmetom polarizačných politických diskusií, v ktorých politici šírili neoverené informácie s cieľom šíriť strach v spoločnosti pre získanie osobných politických bodov,“ hodnotí Hajdu.

Napríklad, až každý štvrtý volič Smeru-SD a Republiky verí, že očkovanie slúži na čipovanie obyvateľstva. Hajdu za tým vidí fakt, že práve tieto strany dlhodobo a konzistentne šírili dezinformácie, ktoré podkopávali dôveru v očkovanie a v opatrenia, ktoré mali ľudí chrániť proti ochoreniu.

Konšpiračné teórie dávajú ľuďom pocit výnimočnosti

Blažeková aj Hajdu vidia za popularitou konšpiračných teórií fakt, že viera v ne dáva ľuďom pocit výnimočnosti.

„Konšpiračné teórie sú pre ľudí atraktívne, lebo im dávajú istý pocit výnimočnosti. Evokujú v ľuďoch pocity, že len oni poznajú tú ‚skutočnú‘ pravdu. Zvyšok obyvateľstva len slepo nasleduje nejaký pomyselný hlavný myšlienkový prúd,“ približuje Hajdu.

Preto sú podľa nej tieto teórie populárne najmä medzi ľuďmi, ktorí sú sklamaní zo systému, v ktorom žijú. Títo ľudia majú pocit, že ich potreby nie sú dostatočne brané do úvahy a cítia sa nevypočutí, dodala.

Psychologička Blažeková identifikovala ešte ďalšie dva dôvody, pre ktoré sa konšpirácie tešia obľube. „Konšpiračné teórie môžu jednoducho napĺňať túžbu po poznaní v situáciách, ktoré sú nejasné. Ďalej je tu motív existenciálny, ktorý sa týka našej potreby cítiť sa vo svete bezpečne. Konšpiračné teórie nám často poskytujú vinníka, väčšinou nejakú skupinu ľudí, či jednotlivca, ktorý má údajné sprisahanie na svedomí. My tým získame pocit, že vieme, kto ťahá za nitky a o čo mu ide. Môžeme sa tak cítiť istejšie a bezpečnejšie, že máme situáciu pod kontrolou,“tvrdí.

Pomoc v boji s konšpiráciami

Blažeková hovorí, že mladí ľudia na Slovensku majú výrazný problém s rozlišovaním faktov a názorov v online prostredí. V boji proti dezinformáciám by pomohlo efektívne začlenenie vzdelávania v oblasti mediálnej gramotnosti do bežného vyučovania na školách, myslí si psychologička. „Inak než vzdelávaním odolnosť nedosiahneme,“ zdôraznila.

„V tohtoročnom Indexe mediálnej gramotnosti (každoročný celoeurópsky prieskum) sme sa opäť umiestnili tesne v horšej polovici zo všetkých krajín. Od minulého roku sme o jednu pozíciu klesli,“ upozorňuje.

V miere dôvery v dezinformácie alebo konšpiračné teórie sme približne na úrovni krajín Balkánu, ako Bulharsko, Srbsko či Čierna Hora, dopĺňa Hajdu. „Na Slovensku sa stretáva zaujímavá kombinácia kultúrnych, historických, politických a spoločenských faktorov, ktoré hrajú medzi obyvateľmi rolu,“ vysvetlila.

Dôvera v konšpiračné teórie sa za posledných 10 rokov veľmi nezmenila a je na podobnej úrovni. „Miera viery v konkrétne dezinformácie alebo hoaxy sa však mení v závislosti od toho, do akej miery túto tému zneužijú na politický boj,“ dodala analytička.

Agentúra Median SK realizovala prieskum na reprezentatívnej vzorke 1 010 respondentov vo veku 18 a viac rokov v termíne od 21. júla do 26. júla 2023.

Zdroj: spravy.rtvs.sk