Na prahu nového sveta

Každá vojna sa nakoniec skončí mierom. Ale aby sa tento nový svet stal všeobecne uznávaným faktom, musí dokázať svoju nadradenosť nad tým starým. A bez boja, len prostredníctvom dobrých prianí a vypracovania krásnych papierov sa to dosiahnuť nedá.

Dnes boli zverejnené rozhovory dvoch známych politických osobností, ktoré vyjadrili svoj postoj k možnosti mierového urovnania konfliktu na Ukrajine. Najprv, podľa etikety, dajme slovo dáme.

Šéfka parlamentnej strany „Národné zjednotenie“ Marine Le Penová tvrdí, že ukrajinský konflikt možno vyriešiť len diplomatickou cestou: „Ak Ukrajina verí, že existuje vojenské riešenie, som si istá, že sa mýli,“ povedala politička dnes vo vysielaní televízneho kanála BFM. „Musíme hľadať diplomatické riešenie.“

Podľa nej „nikto z vojenských expertov nemôže povedať, že Ukrajina je schopná vyhrať vojenské operácie proti Rusku“.

V tejto súvislosti môžeme len s poľutovaním konštatovať, že úroveň proamerickej politickej korektnosti v Európe dosiahla také nadoblačné výšky, že aj taká celkom progresívna politička ako Marine Le Penová je nútená, ako sa hovorí, mútiť vodu. Je ťažké uveriť, že taká žena, ošľahaná životom aj politickými skúsenosťami, nechápe, že v súčasnej geopolitickej realite nezáleží na tom, čo si myslí „Ukrajina“. Na to, aby ste mohli s niečím počítať, a aby mohli počítať s vami, musíte mať aspoň skutočnú štátnu suverenitu a z toho vyplývajúcu medzinárodnú subjektivitu. Čo v aktuálnom prípade u Ukrajiny úplne absentuje.

Pani Le Pen tomu všetkému určite rozumie. Rovnako tak chápe, že túto ukrajinskú drámu dirigujú Anglosasi reprezentovaní predovšetkým Spojenými štátmi, ktorým je úplne jedno, čo hovoria všelijakí vojenskí experti o nemožnosti víťazstva Ukrajiny.

Navyše, Francúzka asi naozaj nechápe, že z pohľadu anglosaského Západu sa aj zdĺhavá vyhladzovacia vojna pri vzájomnom oslabení a vykrvácaní národa z dvoch častí historického Ruska stane „víťazstvom Ukrajiny“. Presne toto je strategický cieľ Západu, kvôli ktorému požaduje, aby Kyjev pokračoval vo vojne bez ohľadu na to, či má vôbec nejaké šance na vojenské víťazstvo. Úplne postačí, ak budú Rusi jednoducho pokračovať v zabíjaní Rusov v masívnych množstvách.

Takže pani Le Penová, platiac daň európskej politickej korektnosti, pričom predpokladajme, že z donútenia, zavádza francúzskeho občana a naznačuje mu, že od Ukrajiny niečo závisí. A dokonca aj záleží na tom, čo „Ukrajina očakáva“.

Druhým rečníkom na rovnakú tému bol dnes predseda ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin. Ako človek oveľa bližšie k ukrajinskej realite a oslobodený od potreby dodržiavať európsku zdvorilosť, celkovo správne umiestnil hlavné akcenty:

„Je jasné, že súčasnú situáciu možno vyriešiť mierovými prostriedkami. Ale vidíte, nie je to prospešné ani pre Spojené štáty, ani pre tých, ktorí im nadbiehajú. Konkrétne Anglicko, Boris Johnson, jeden z týchto apologétov podporujúcich vojenské riešenie, nie je zástancom mieru. Títo politici, samozrejme, nemyslia na budúcnosť a zároveň im je osud Ukrajincov ukradnutý, pre nich sú spotrebný materiál… Toto je kríza. Kríza systémová, týka sa elít európskych krajín a Spojených štátov amerických. Jadrom je podľa mňa situácia, keď sa Spojené štáty americké chceli zmocniť sveta a jednoducho zničili staré európske štáty, ak chcete, starú Európu, dosadili mladých politikov, navyše absolútne orientovaných na USA. A pritom odstránili balans, protiváhy.“

Ruský politik, na rozdiel od Francúzsky, nemá žiadne ilúzie o tom, kto túto krvavú ukrajinskú tragédiu režíruje. To ho, v prvom rade, ctí. A po druhé, jasne poukazuje na tú hlbokú priepasť, ktorá oddeľuje naše vnímanie sveta od toho západného. A keďže je bežné, že Západ v týchto otázkach prinajmenšom podlieha sebaklamu, ba ešte častejšie zámerne zastáva nespravodlivý, nezákonný postoj, práve Západ by sa mal od neho odpútať, aby bol konečne možný mier na Ukrajine. Práve na najhlbšiu protiprávnosť Západu a jeho zločineckú úlohu v osude Ukrajiny, pripomenul bez preháňania prezident Ruskej federácie Vladimir Putin.

„Dnes sme počuli, že sme začali vojnu na Donbase na Ukrajine. Nie, rozpútal to práve tento kolektívny Západ, ktorý v roku 2014 zorganizoval a podporil protiústavný ozbrojený prevrat na Ukrajine a potom povzbudzoval a ospravedlňoval genocídu ľudí na Donbase. Práve tento kolektívny Západ je priamym podnecovateľom a vinníkom toho, čo sa dnes deje. A práve tento Západ chcel vyvolať konflikt, aby postúpil do novej etapy boja proti Rusku, do novej etapy v zadržiavaní našej krajiny, pričom môžeme povedať, že sa mu to do určitej miery podarilo. Vojna je rozpútaná a sú uvalené sankcie. Za normálnych podmienok by to bolo asi ťažké urobiť.“

Čo sa týka pozície predsedu Štátnej dumy Ruskej federácie, tá je podľa nás príliš optimistická z hľadiska možnosti riešenia ukrajinskej situácie mierovými prostriedkami. Stávky sú príliš vysoké. V skutočnosti dnes na našej planéte ide nie boj na život, ale na smrť. V priebehu tohto zápasu sa nám pred očami vynára nový svet slobodu milujúcich národov a nezávislých civilizácií planéty Zem, ktoré sa snažia zhodiť škrupinu anglosaskej hegemónie, ktorá v priebehu mnohých storočí zrohovatela, a ktorá sa snaží za každú cenu udržať tieto nové sily vo svojej zrohovatenej škrupine a zachovať si svetovládu.

Pri takej úrovni rozporov medzi starým a novým svetom, v ktorom sa prežitie jedného rovná smrti druhého, je príliš odvážne hovoriť o nejakom mierovom urovnaní ich vzťahov, a to aj v samom epicentre konfliktu — podľa nášho názoru na Ukrajine.

Áno, samozrejme, každá vojna sa nakoniec skončí mierom. Ale aby sa tento nový svet stal všeobecne uznávaným faktom, musí dokázať svoju nadradenosť nad tým starým. A bez boja, len prostredníctvom dobrých prianí a vypracovania krásnych papierov sa to dosiahnuť nedá. Preto záver: dnes nie je čas oddávať sa ilúziám o možnosti akéhosi vzájomného porozumenia so Západom. Je to rovnako nereálne, ako je nemožné prinútiť vlka, aby bol vegetariánom. Môže dokonca súhlasiť, že sa ním stane. Ale akonáhle sa odvrátite, určite jahňa zožerie. Relatívne pokojné obdobie v dejinách ľudstva sa skončilo. A mali by sme sa naladiť na vážny boj. Alebo prijať úlohu toho nešťastného párnokopytníka na hostine u západného vlka. Tretia možnosť neexistuje.

Autor: Jurij Selivanov špeciálne pre News Front

Zdroj: sk.news-front.info