Moskva pritvrdzuje: Tri scenáre, ktoré môžu rozhodnúť o Ukrajine

V posledných dňoch zaznieva z Moskvy séria mimoriadne ostrých diplomatických vyhlásení, ktoré naznačujú, že ruské vedenie považuje postup Kolektívneho Západu (KoZa) na Ukrajine za nebezpečne eskalačný. Z vyhlásení vyplýva nebezpečenstvo jadrového konfliktu.

MOSKVA PRITVRDZUJE

Dlhoročný ruský veľvyslanec vo Viedni a v súčasnosti námestník Sergeja Lavrova, Dmitrij Ljubinský ostro vystúpil proti Európskej únii a odkázal jej, že sa sama vyškrtla z rokovaní o Ukrajine. Predseda výboru pre medzinárodné záležitosti ruskej Štátnej dumy Leonid Eduardovič Sluckij zas varoval, že údajný „viacúrovňový plán“ Západu pre Ukrajinu zvyšuje riziko priameho stretu medzi jadrovými mocnosťami. Kremeľ ústami Peskova v tejto súvislosti obvinil SŠA z pasivity pri dodržiavaní dohody o jadrovom odzbrojení (START).

Podľa Moskvy tieto vyjadrenia nie sú jednotlivými epizódami, ale súčasťou jasného varovného signálu, že Kolektívny Západ (KoZa) podľa ruského vnímania posúva konflikt smerom k otvorenému stretu medzi jadrovými mocnosťami.

Ljubinský povedal to, čo si v Moskve myslia už dlho: „Európa nemá legitimitu sedieť pri stole o Ukrajine, lebo roky ‚sabotovala‘ dohody, vytvárala ‚umelé prekážky‘ a namiesto diplomacie volila politiku tlaku.“ Európa tak podľa neho stratila morálny mandát zúčastňovať sa ďalších rokovaní. Ak EÚ ničí podmienky dialógu, sama sa vytesňuje z rokovaní, ktoré budú musieť ďalej bežať už iba medzi Washingtonom a Moskvou. EÚ to podľa Ljubinského môže „nanajvýš tak sledovať z balkónika“.

V celosvetových médiách v tejto súvislosti rezonovalo Lavrovovo varovanie pred „prehnaným optimizmom“ na mier. Rokovania sú vraj „ďaleko od reality“.

GARANCIE BEZPEČNOSTI

Rusko dlhodobo žiada odstránenie vojenských hrozieb z Ukrajiny, ktoré sú namierené proti nemu. To je „primárna príčina“ konfliktu. Tou druhou sú jazykové a kultúrne práva obyvateľov, ktoré musia byť bezpodmienečne „obnovené“. To napokon boli aj jasné dohody z Minska s ktorými súhlasil aj KoZa. Európske „garancie bezpečnosti“ pre Kyjev sú podľa Ruska len garanciou zachovania „nacistického režimu“.

Sluckého vyjadrenia zas smerujú k údajnému plánu, v ktorom by KoZa reagoval do 24–72 hodín na prípadné porušenia prímeria, čo by v krajnom scenári znamenalo priamy vojenský vstup SŠA na Ukrajinu. Netreba pripomínať, že takýto postup by viedol definitívnej účasti SŠA na Ukrajine. Z ruského pohľadu je to dôkaz, že „chcú konflikt eskalovať“.

Súbežne Peskov hovorí, že na ruskú ponuku „predĺžiť dohodu START“ o jadrovom odzbrojení, Washington nereaguje. Rusko teda skutočne dospelo k presvedčeniu, že „KoZa rozbíja strategickú stabilitu“.

JADROVÝ VAROVNÝ TÓN

Ak tieto vyjadrenia spojíme, vzniká ucelená línia, že Moskva dôrazne varuje pred možnou eskaláciou konfliktu na Ukrajine. Sluckého „jadrový varovný tón“ v tejto logike plní odstrašujúcu aj mobilizačnú funkciu.

Západné médiá sa však takémuto záveru úplne vyhýbajú a politickí komentátori obviňujú Moskvu z metodickej diskreditácie EÚ a manipulatívnym záverom, že „príčiny konfliktu vedia riešiť len SŠA“ a tie to vraj aj tak nechcú. Z ruského stanoviska tak ostáva ten najzákladnejší argument, že EÚ je vo vojensko‑diplomatickej architektúre takmer úplne závislá na SŠA, a to Moskva kulantne využíva v argumente „nech rozhodnú tí, čo majú moc“.

Z toho možno vyvodiť, že nadchádzajúce mesiace môžeme byť svedkami extrémnej eskalácie konfliktu na Ukrajine, čo môže viesť v konečnom dôsledku až k jadrovej kríze. Z aktuálneho varovného ruského tónu je zrejmé, že rokovania vyhodnotila opäť iba zásterku na oddialenie ďalšej eskalácie konfliktu – podobne, ako sme toho boli svedkami v prípade minských dohôd.

PRAVDEPODOBNÉ SCENÁRE VÝVOJA

V tejto logike sa črtá aj niekoľko pravdepodobných scenárov vývoja. Prvým je ostrý eskalačný scenár, ktorý dnes naznačujú takmer všetky ruské vyjadrenia. Moskva bude pokračovať v tvrdom diplomatickom tóne, pričom každé porušenie prímeria či incident na fronte môže byť interpretovaný ako pokus KoZa posunúť konflikt na vyššiu úroveň. Tento scenár počíta s rastúcou jadrovou rétorikou, posilnenou argumentáciou o „rozbíjaní strategickej stability“ a tvrdým kurzom, ktorý má odstrašovať KoZa od priameho zasahovania do konfliktu.

Alternatívou je zmrazenie konfliktu do dlhodobého geopolitického patu, v ktorom sa front stabilizuje, ale nedôjde k podstatnému posunu ani na bojisku, ani za rokovacím stolom. Tento scenár predpokladá, že obe strany narazia na limity eskalácie a ich strategický kalkul nakoniec povedie skôr k udržaniu status quo než k otvorenej konfrontácii. Je to menej dramatická cesta, ale v ruských vyjadreniach v posledných týždňoch má slabšiu oporu – napriek tomu ostáva ako možnosť, ak sa obom stranám podarí zhodnúť sa aspoň na minimálnych podmienkach pre technickú stabilizáciu konfliktu.

Existuje však aj tretí, analytikmi považovaný za najmenej pravdepodobný scenár, ktorý však nemožno úplne vylúčiť. Tým je možný prekvapivý diplomatický obrat medzi Washingtonom a Moskvou. Tento variant by predpokladal, že obidve mocnosti nájdu prienik záujmov mimo ukrajinského bojiska – napríklad v otázkach strategickej stability, kontroly zbrojenia či regionálnych konfliktov – a následne presunú ťažisko riešenia konfliktu do formátu, v ktorom EÚ nebude mať žiadnu rolu.

ROKOVAŤ MAJÚ TÍ, KTORÍ MAJÚ MOC

Takýto posun by potvrdzoval ruský naratív, že „rokovať majú tí, ktorí majú moc“, a mohol by viesť k sérii rýchlych technických dohôd, ktoré by Ukrajine len oznámili ako hotový fakt.

Pravdepodobnosť tohto scenára vôbec nie je nízka. Jeho realizácia by zásadne zmenila pravidlá hry a posunula by konflikt z vojenského do veľmocenského diplomatického vyjednávania, ktoré by malo ďalekosiahle pozitívnejšie dôsledky pre európsku bezpečnostnú architektúru. Narážam tým na projekt Trojmoria (Trimarium), ktorý sa pripravuje práve za účelom preskupenia síl a oddialenia priameho útoku na Rusko z teritória strednej Európy.