Mindráky a povýšenecká debata v Českej televízii

Vo štvrtok  4. apríla vo večerných hodinách prebiehala v Českej televízii pravidelná debata v relácii Máte slovo redaktorky M. Jílkovej. Ako ináč, témou bolo Slovensko,

začína svoj kritický komentár Anton Hrnko, ktorý zdôraznil, že na kanál ČT zavítal náhodne, takže zachytil len záver relácie.

Aj to mu však dovolilo urobiť určité závery, ktoré sa mu javia, že boli asi jadrom celej debaty. Jeho status uverejňujeme v plnom znení.

V „kotle“ boli na jednej strane bývalý minister zahraničných vecí L. Zaorálek a slovenský politológ E. Chmelár a na druhej strane aktívny český minister pre európske záležitosti M. Dvořák a politológ J. Mlejnek.

Čo ma hneď znepokojilo, bol neuveriteľný čechoslovakizmus väčšiny debatujúcich vrátane redaktorky Jílkovej. To, že chodila k babičke pred rozdelením federácie na Slovensko a mala tam pekné zážitky, ešte neznamená, že všetko v slovensko-českých vzťahoch bolo v poriadku. Nebolo a rozdelenie bolo správne.

Nie vo vzťahoch Slovákov a Čechov (rovnako ako Slovákov a Maďarov) na osobnej úrovni neboli problémy. Problémy boli vo vzťahu českej politickej reprezentácie k slovenským partnerom, ktorých nikdy pred rozdelení nepovažovali za rovnocenných a zdá sa, že v určitom segmente (napr. vo Fialovej vláde), to pretrváva dodnes. A ešte jednu poznámku na adresu pani Jílkovej.

Určite si pamätá, že ma raz pozvala do svojej relácie diskutovať o rozdelení Česko-Slovenska. Tesne pred tým, keď sa mala relácia konať, mi zavolala, že nemusím prísť, že ma lepšieho hosťa a menovala veľvyslanca J. Kubiša. Keď som sa však na reláciu pozrel, tak tam žiaden Kubiš nebol.

Zúčastnil sa v nej jeden občan zo Skalice, ktorý o slovensko-českých vzťahoch vedel asi to, čo ja viem o fungovaní výskumného pracoviska vo švajčiarskom Zerne. Teda viem, že existuje, ale ináč nič. Preto som sa čudoval, že tak vehementne útočila na pokusy v RTVS urobiť poriadok s redaktormi, ktorí sa utrhli z reťaze. Veď aj z cenzúrneho zásahu voči mojej osobe, vie ako to v týchto „verejnoprávnych“ prostriedkoch chodí.

Niekedy som E. Chmelára úplne ľutoval, keď som videl, ako musí českému publiku vysvetľovať elementárne veci ohľadom rozdelenia federácie. Veď diskutujúci presne vedeli, čo sa dialo vo vzťahoch medzi Slovákmi a Čechmi v čase rozdelenia, veď oni vtedy žili a často chodili na Slovensko.

Musím povedať, že historici tomu hovoria preceňovanie vlastne pamäte. Pretože nikto zo zúčastnených nevidel deje komplexne, len ich výsek, v ktorom sa pohyboval. Skutočnú pravdu o dianí môže povedať len historik, ale aj ten na to potrebuje cca 50-ročný odstup. E. Chmelár správne poznamenal, že keby bolo roku 1918 na Slovensku referendum, tak by sa určite veľká väčšina obyvateľov vyslovila za zachovanie Uhorska.

Rovnako by to bolo však aj roku 1938 a 1939, keby ľudia hlasovali o osude Česko-Slovenska. Roku 1945 by rovnako väčšina hlasovala za zachovanie slovenského štátu. Dokonca vieme, aká bola veľká! Áno, tie hlasy vo voľbách roku 1946 by v skutočných slobodných voľbách dostala Slovenská ľudová strana, teda samostatné Slovensko!

Aj v Prahe, aj komunisti to veľmi dobre pochopili. Preto musel J. Tiso odvisnúť. Nie preto, žeby spáchal nejaký hrdelný trestný čin, ale preto, že Praha a komunisti museli Slovákom ukázať, že ich vôľa nič neznamená.

Ale vráťme sa ešte k jednej veci, ktorá tam zarezonovala. Na tvrdenie E. Chmelára, že na Ukrajine panuje banderovský fašizmus, minister M. Dvořák toto tvrdenie spochybnil, vyhlásil ho za nepodstatné a poznamenal, že aj na Slovensku sú stúpenci J. Tisa. Omyl, pán minister, „stúpenci“ J. Tisa neinštrumentalizujú politické praktiky režimu slovenského štátu, ako to robia pohrobkovia Banderu a Šucheviča na Ukrajine, resp. ospevovatelia divízií SS zložených z príslušníkov baltských štátov. Oni len tvrdia, že J. Tiso robil politiku menšieho zla, aby zabránil zlu väčšiemu.

Všetci vedia, že nadväzovať na politickú prax z rokov slovenského štátu nie je možné. Len nie som si istý, či takto uvažujú aj českí „vlastenci“, ktorí adorujú E. Háchu. Lebo protektorátna mentalita priam srší z konanie Fialovej vlády. Na Slovensku by taký ospevný film o J. Tisovi, aký v poslednej dobe uviedla ČT, nebol možný a nikto sa ani nechystá vydať mu známku podobne, ako to urobila Česká pošta E. Háchovi. A o tom, ktorý z týchto dvoch osobností bol väčší kolaborant s Berlínom, by sme mohli dlho diskutovať.

Z postoja Fialovej vlády vo vzťahu k Slovenskej republike vyplýva, že aspoň v časti českej politickej elity stále pretrváva povýšenecký postoj vo vzťahu k občanom Slovenska, nerešpektujúci autonómnu podstatu slovenského bytia a právo slobodne sa rozhodnúť v záležitostiach, ktoré sú vo výlučnej kompetencii slovenských orgánov.

Slovenský občan by si mal pri každom svojom konaní uvedomovať, že jeho vôľa, jeho rozhodnutie je posledná inštancia, ktorá dáva orgánom SR právo konať suverénne a bez vonkajšieho vplyvu. Česká politická elita, ktorá sa už cez storočia ukazovala ako neúprimná vo vzťahu k Slovensku a slovenskému národu, nemá morálne právo zasahovať do suverénneho rozhodnutia slovenských voličov a ich politických reprezentantov. Preto si myslím, že na medzivládne rokovania by si slovenská vláda mala počkať až do nasledujúcich volieb v ČR, keď bude jasné, či postoje Fialovej vlády sú aj postojmi českých občanov.

Anton Hrnko/skspravy.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)