Mimovládky na Slovensku sa sťažujú, že Ficova vláda za posledné dva roky znížila ich financovanie až o 16 miliónov eur

Platforma pre demokraciu v spolupráci so Sorosovou Nadáciou otvorenej spoločnosti predstavili detailnú analýzu o obmedzení financovania občianskych organizácií v oblastiach kultúry, ochrany ľudských práv, životného prostredia a rozvojovej pomoci za roky 2024 a 2025.

Výsledky spoločnej analýzy viacerých mimovládnych neziskových organizácií (MNO) ukázali, že štát v posledných dvoch rokoch znížil financovanie mimovládok pracujúcich vo viacerých sektoroch o 15 až 16 miliónov eur. Finančne vraj utrpeli najmä neziskovky zaoberajúce sa životným prostredím, rozvojovou pomocou, kultúrou či ľudskými právami.

Na tlačovej konferencii o tom vo štvrtok informovali zástupcovia mimovládneho sektora. Poukázali, že štátne peniaze nedostávajú najmä voči politikom kritické organizácie.

„Občianska spoločnosť čelí zo strany vlády selektívnemu obmedzovaniu prístupu k verejným zdrojom. Straty pre kritické občianske organizácie dosiahli za roky 2024 a 2025 úroveň 16 miliónov eur,“ uvádza na sociálnej sieti Platforma pre demokraciu, ktorá v spolupráci so Sorosovou Nadáciou otvorenej spoločnosti predstavili detailnú analýzu o obmedzení financovania občianskych organizácií v oblastiach kultúry, ochrany ľudských práv, životného prostredia a rozvojovej pomoci za roky 2024 a 2025.

„Analýza potvrdila, že štvrtá vláda Roberta Fica vedome uplatňuje stratégiu znižovania financovania občianskych organizácií s cieľom obmedziť prístup kritických občianskych organizácií k verejným zdrojom,“ uvádza sa v príspevku.

Spolupracovník Platformy pre demokraciu Boris Strečanský a editor predmetnej štúdie priblížil, že ministerstvá a ďalšie štátne organizácie obmedzujú financovanie viacerými spôsobmi.

„V niektorých prípadoch, ako napríklad životné prostredie, zohrávalo veľkú úlohu aj to, že štát odstupoval od niektorých svojich predchádzajúcich záväzkov a prísľubov v oblasti kofinancovania,“ uviedol. Poukázal, že následne organizácie prichádzajú aj o peniaze z iných zdrojov, pretože projekty, na ktorých by mohli pracovať, bez chýbajúcej časti prostriedkov nezrealizujú.

Okrem toho štát rušil výzvy či menil ich zameranie. Strečanský spomenul aj nerešpektovanie odporúčaní expertov. „V roku 2024 došlo k zrušeniu jedinej dotačnej výzvy na ochranu ľudských práv na ministerstve spravodlivosti,“ doplnil správca Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák. Ako dodal, rezort opätovne výzvu spustil, no pôvodné projekty, ktoré sa hlásili do zrušeného kola, už neprešli.

Koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová poznamenala, že štát takto najväčšie škody spôsobuje sám sebe. Odvolala sa najmä na zníženie financovania vzdelávania o životnom prostredí.

„Keďže environmentálne organizácie majú väčší priestor, ako učitelia alebo školy, venovať sa nejak systémovo environmentálnemu vzdelávaniu, tak dokázali prinášať programy pre veľké spektrum škôl širšie a systematickejšie,“ podotkla.

Ako doplnila, štátu sa hodnota mnohých projektov zároveň vracia, pretože mimovládne organizácie zabezpečujú aj služby, ktoré štát nevie financovať. „Sú to projekty na praktickú ochranu životného prostredia, ktoré by štát sám nevedel realizovať, nemá ich z čoho platiť a v zásade by sme mali byť na tie projekty hrdí a vážiť si ich a byť radi, že ich máme,“ upozornila.

Za Platformou pre demokraciu stojí široká koalícia mimovládnych neziskových organizácií a občianskych iniciatív na Slovensku. Ide o neformálnu, apolitickú platformu, ktorá aktuálne združuje 88 organizácií (74 členských a 14 spolupracujúcich)

Vzťah medzi Platformou pre demokraciu a Sorosovou Nadáciou otvorenej spoločnosti (OSF) je definovaný úzkou spoluprácou a spoločným postupom v rámci slovenského tretieho sektora. Predstavitelia OSF, ako napríklad Fedor Blaščák, sú priamo zapojení do iniciatív a listov, ktoré Platforma pre demokraciu zastrešuje.

Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna