Michelko o propagandistickom dokumentárnom filme „Kuciak: Vražda novinára“: Trápna politická agitka

Publicista a politický analytik Roman Michelko v súvislosti s kino premiérou dokumentárneho filmu o vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice poukazuje na jeho tendenčné spracovanie, ktoré úplne kopíruje naratív korporátnych médií o tejto nešťastnej udalosti.

Stalo sa už tradíciou, že v predvolebnom čase sme svedkami premiér krajne aktivistických, rozumej angažovaných filmov. Cieľ je jasný: aj takýmito pseudoumeleckými metódami poškodiť časť politického spektra, a, naopak, mobilizovať tých správnych voličov, aby prišli k urnám v čo najväčšom počte. Film Kuciak: Vražda novinára je presne z tohto súdka.

Zdanie objektívnosti malo navodiť angažovanie amerického režiséra Matta Sarneckeho, ktorý je „akoby“ nad našimi politickými spormi. Tento úskok však nevyšiel. Film absolútne sadol do súčasného slovenského mediálneho mainstreamu, ak opomenieme niektoré bizarnosti, že slovenskí a českí aktéri hovoria po anglicky a film je s titulkami. To však naznačuje, že film je zjavne točený na objednávku zahraničia.

Ukázalo sa, že ani cudzí režisér si nedokázal udržať nadhľad. Práve naopak, film začína tak, že úplne kopíruje naratív korporátnych médií. Teda, dobrý Kuciak, talentovaný investigatívny novinár, ktorý odhaľuje podvody ťažkého kalibru, v dôsledku čoho tu máme tragédiu. Vo filme je kriminalistická rekonštrukcia činu, časová snímka, film má okrem iného ambíciu rekonštruovať udalosti, ako sa stali. Zatiaľ by to bolo v poriadku. Potom však nastáva strih a divákom sa deklaruje prepojenie Úradu vlády s mafiou. Dnes veľmi dobre vieme, že toto bola absolútne slepá stopa. Ndrangheta v tejto kauze nijako nefigurovala. To však filmárom nebránilo v tom, aby celý naratív na relatívne dlhej ploche živili a nikde v priebehu filmu sa nekonštatovalo, že realita bude úplne iná a že toto spojenie bolo od začiatku falošné a účelové. Marian Kočner totiž vedel, o čom píše Ján Kuciak a veril, že pátranie sa vydá po tejto falošnej stope. Naozaj, je fatálnym zlyhaním režiséra i scenáristov, že nepovedali, že talianska stopa bola slepou líniou, že prepojenie na Roberta Fica vlastne nebolo a že ani nikdy spolu netelefonovali.

„Nedovysvetlili“ sa následné veľké demonštrácie, vládna krízu ani nutnosť zásadnej rekonštrukcie vlády. Cudne sa zamlčalo aj to, že vtedajší prezident Andrej Kiska ani len neprerušil dovolenku, pekne si zostal až do piatku lyžovať. Nakoniec, teraz to veľmi plasticky vo svojej knihe Hrobári slovenskej demokracie popisuje Radoslav Baťo.

Samozrejme, že tam bolo i zásadne pochybenie Fica a jeho garnitúry – povestný milión na stole.

Ukázalo sa, že Robert Fico v tom čase nepochopil zmeny v spoločnosti. Hneď na začiatku pri všetkých tých demonštráciách bol pokus o výmenu dvoch ľudí: Tibora Gašpara a Roberta Kaliňáka, o ňom sa vôbec nehovorilo. Až keď povedal, že neustúpi za žiadnu cenu, odpor narástol a už sa to nedalo ustáť. Cena za zachránenie jeho vlády bola veľmi vysoká. Musel obetovať svoj post a novým premiérom sa stal vicepremiér pre informácie Peter Pellegrini, čo vieme, že malo v istom časovom horizonte zásadné politické konzekvencie.

Vo filme boli samozrejme aj rozhovory s rodičmi obetí. Autentické, neupravené a subjektívne, čo je určite v poriadku. Od rodičov sa dá očakávať, že nebudú objektívni… Boli tam aj také okamihy, keď Kuciakov otec hovorí, že v minulosti volil SMER, potom mu syn chcel vysvetliť, aby to nerobil, no už sa potom o tom nebavili.

Zaujímavé vo filme boli aj konfrontácie nahraté v rámci trestného konania, keď Alena Zsuzsová popierala tvrdenie Zoltána Andruskóa, že by si objednala vraždu. Tá komunikácia bola síce zmetená zo stola, ale bolo v nej veľa autenticity.

Samozrejme, film mapoval aj súdny proces, a najzásadnejšie vyjadrenie dala investigatívna novinárka, dlhoročná spolupracovníčka a priateľka Jána Kuciaka Pavla Holcová, ktorá na margo dokazovania na súde povedala vetu: „Ak sa odosobním, čo je veľmi ťažké, tak musím uznať, že dôkazná situácia na doživotie asi nestačí.“

Dnes vieme, že prvostupňový Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku oslobodil Alenu Zsuzsovú a Mariana Kočnera, lebo išlo o takzvanú dôkaznú núdzu. Následne dal Najvyšší súd stanovisko na prehodnotenie a vrátil vec na ŠTS. Napriek tomu je jasné vyznenie celého filmu: všetci sú presvedčení, že objednávateľ bol Marian Kočner.

Zaujalo však ešte jedno svedectvo Pavly Holcovej. Vo filme hovorí, ako jej hlboko v noci prišla esemeska s tým, aby určite zdvihla telefón, čo aj urobila a niekto anonymný jej dal 16 terabajtov dát. Absolútne kompletný zoznam so všetkými dokumentmi a videami ku Kuciakovmu spisu Toto hrubo protizákonné konanie nebolo nijako nekomentované.

Naopak, bol ukázaný tam projekt Kočnerovej knižnice, kde viacero novinárov dlhodobo analyzuje obsah jeho Threemy.

Ak mám celý film všeobecne zhodnotiť, musím konštatovať, že je len ťažko možné urobiť takýto film mimo akýchkoľvek emócií. Čo sa však minimálne dá vyčítať tomuto filmu je, že malo byť jasne vysvetlené, že talianska stopa sa nepotvrdila. Antonino Vadala bol odsúdený v Benátkach, ale kvôli pašovaniu drog, nie v súvislosti s kauzou Kuciak.

Tie veci, ktoré sa diali okolo jeho osoby, nijako nesúviseli s Úradom vlády. Celý ten naratív, že sme mafiánsky štát, že mafia je blízko premiérovi v zmysle Ndranghety, sa vôbec nepotvrdil. A toto tam vôbec povedané nebolo. No a práve toto sú okolnosti, ktoré zhadzujú kvalitu toho filmu.

Zdroj: Facebook Roman Michelko / InfoVojna