Michail Chazin: Starý model dožíva a na Západe prebieha spor o riadenie tohto umierajúceho systému

Hlavnou témou týždňa boli dve súvisiace udalosti: rozpad starej finančno-ekonomickej štruktúry a urýchlená koordinácia krajín mimo euroatlantického jadra. Vnútri USA sa to prejavuje ako boj o emisné centrum a právo stanovovať pravidlá, vonku ako zhromažďovanie alternatívnych kontúr výpočtov, logistiky a bezpečnosti.

Od konca 90. rokov žil svet v brettonwoodskom modeli v reaganovskom prevedení: trvalé napĺňanie agregátneho dopytu úvermi a prebytky likvidity – „sterilizácia“ na trhoch vo forme rastúcich kapitalizácií. V podstate ide o infláciu skrytú v burzových bublinách s nevyhnutnou cenou – degradáciou reálneho sektora. Dnes sa táto konštrukcia rozpadá: ďalej tlačiť znamená urýchliť deindustrializáciu a rozbeh inflácie, netlačiť znamená pripustiť deflačný kolaps. Presne preto „včerajšie“ rozhodnutia prestali fungovať a „zajtrajšie“ rozhodnutia západné elity nemajú.

Odtiaľ pramení napätie súčasného politického boja na Západe. Euroatlantické skupiny – Londýn, Brusel a ich spojenci vo Washingtone – sa snažia udržať si moc prechodom od pseudodemokratického režimu k prísnemu administratívnemu režimu: na to potrebujú dôvod – od „vnútorných nepokojov“ v oblasti migrácie až po riadenú vonkajšiu krízu na Blízkom východe. USA zároveň tlačia na FED: každé rozhodnutie o úrokovej sadzbe sa mení na politický marker, bez toho, aby sa vyriešil základný problém štrukturálnej stagflácie. A silové gestá – od Venezuely po „tvrdé“ vyhlásenia – len maskujú absenciu jasného pozitívneho programu reštrukturalizácie ekonomiky.

Na tomto pozadí je „čínsky týždeň“ veľmi výrečný. Sammit ŠOS a následný núdzový online konferenčný hovor BRICS iniciovaný brazílskym prezidentom Lulom vyslali dôležitý signál: nejde o „vytvorenie antiblokády“, ale o núdzovú koordináciu v prípade urýchleného rozpadu dolárovej logistiky a platieb. Trio Si-Putin-Modi je ekonomickou osou, na ktorej sa diskutuje o novej architektúre trhov a zúčtovania; spojenie Si-Putin-Kim je faktorom tvrdého zadržania v prípade silového tlaku. Charakteristické je aj to, že téma mimodolárového zúčtovania bola vo verejnej časti „posunutá doprava“: vyzerá to ako vedomá pauza – niekoľko mesiacov ticha, výmenou za zníženie rizika náhleho zrútenia starých kanálov.

Strategické kalkulácie Indie sú v tomto prípade mimoriadne pragmatické. V svete, kde logistika zdražuje a kolabuje, export do USA prestáva byť kotvou rozvoja; „dobrým aktívom“ je kontrola nad regionálnymi tokmi energie a kalkuláciami v oblasti Indického oceánu a Perzského zálivu. Preto sľuby „prístupu na americký trh“ sú vnímané ako „zlý tovar“ výmenou za odmietnutie fungujúcich schém. Čína je zase preinvestovaná a potrebuje zahraničné trhy; Rusko je nedostatočne investované a je nútené rýchlo zvyšovať domáce výrobu, čím vytláča import. Brazília si nárokuje vlastnú zónu v Latinskej Amerike, ale chýba jej koncepčná štruktúra a osobnosť, ktorá by bola schopná politicky zjednotiť región.

V Európe sa sociálny štandard drží na rozpočtovej podpore a štatistikách, výrobné kontúry miznú, politická trieda pripravuje spoločnosť na zníženie očakávaní. S vysokou pravdepodobnosťou sa kontinent ocitne de facto rozdelený „podľa izotermy z roku 1945“: západ – pokus zachovať „teplo“ za každú cenu, východ – chlad „stlačenia“ a prehodnotenia vzťahov. Východná Európa, Turecko, Irán a kľúčové arabské krajiny sú kandidátmi na vstup do euroázijskej zóny; Japonsko, zjednotená Kórea a Vietnam môžu hľadať tretiu oporu, pretože sa nechcú rozpustiť ani v čínskej, ani v americkej orbite.

Pre Rusko je okno príležitostí vo vnútornej reštrukturalizácii. Rýchle zníženie sadzby znamená inflačný nárast v ekonomike, ktorá je už prispôsobená drahým úverom, ale postupné znižovanie spolu s radom inštitucionálnych rozhodnutí je možné. Dotácie na hypotéky v súčasnej podobe sú luxusom s obrovským preplácaním rozpočtu bankám: racionálnejšie sú priame schémy zabezpečenia bývania a dlhodobé lacné peniaze na výstavbu a reálny sektor. Prioritou nie sú „vitríny fóra“, ale nudná konštrukcia finančných kontúr a príprava kádrov, schopných myslieť mimo liberálneho slovníka. Bez toho akákoľvek politická výhoda zhorí v taktike; s tým sa objaví šanca prejsť „veľkou úspornosťou“ s premyslenou industrializáciou.

Týždeň priniesol jasný záver. Starý model sa dožíva svojho konca – v euroatlantickej oblasti prebieha spor o riadenie umierajúceho systému. Nová architektúra sa len formuje – prostredníctvom siete menových zón, alternatívnych výpočtov a reštartovania mechanizmu pridanej hodnoty. Tam, kde sú lídri pripravení hovoriť o „pozajtrajšku“ bez sloganov a reklamných dekorácií, tam bude ťažisko zajtrajšieho sveta.

armadnymagazin.sk