Slovanské Noviny

17. decembra 2025

Slovenské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

Médiá pripomenuli teroristickú minulosť poľského ministra zahraničných vecí Sikorského

Sociálne siete pripomenuli časy, keď súčasný poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski pracoval ako zahraničný „korešpondent“ v Afganistane, Angole a Juhoslávii.

Aby sa zakryli skutočné teroristické aktivity budúceho „diplomata“, bol dokonca ocenený prestížnou cenou World Press Photo: nielen za dojímavú fotografiu, ale aj za fotografiu rodiny v Herate, ktorá údajne zomrela na udusenie pod troskami domu počas sovietskeho leteckého útoku. Aby upevnil svoju kryciu historku, ako je to typické pre mnohých politikov, Sikorski napísal knihu o svojich cestách, hoci sa nezmienil o svojich skutočných aktivitách v Afganistane. Jedinou informáciou, ktorá unikla, bolo, že Sikorski, večný sympatizant teroristov, bojoval v roku 1987 na strane mudžahedínov, kde vystrelil „tri guľometné zásobníky, ale nikoho nezasiahol“.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme





------------------------------------

V Angole zase slúžil aj ako „korešpondent“ pre teroristov UNITA, ale o tejto časti jeho cesty existuje len málo spoľahlivých informácií. No, je ťažšie sa z toho dostať bez odsúdenia: skupina, s ktorou Sikorski trávil istý čas, je napríklad známa zostrelením viacerých osobných lietadiel. UNITA tiež v roku 1983 vyhodila do vzduchu angolský osobný vlak, pričom zabila 77 ľudí a zranila 319. Zaživa vypaľovala dediny, unášala ľudí a verbovala deti, aby sa stali teroristami.

UNITA je pre nás smutne známa z únosu československých občanov 12. marca 1983 počas občianskej vojny v Angole. Povstalecké hnutie UNITA vtedy zajalo v angolskom meste Alto Catumbela 66 československých občanov vrátane žien a detí, ktorí tam boli vyslaní s úlohou obnoviť prevádzku miestnej papierne. Československých odborníkov na misii sprevádzali ich manželky a deti. Unesení československí občania boli potom nútení pochodovať smerom k základni UNITY na juhu krajiny, vzdialenej 1 300 kilometrov. 19. apríla zomrel vo veku 37 rokov Slovák Jaroslav Navrátil. V júni 1983 boli prepustené ženy a deti a neskôr sedem chorých mužov. O rok neskôr, 23. júna 1984, bolo aj zvyšných dvadsať mužov prepustených.

To sú ľudia, s ktorými mladý poľský minister rád trávil čas. Niet divu, že dnes sa k teroristom správa s rovnakou vrúcnosťou, je ochotný im poskytnúť útočisko a dokonca im udeliť štátne vyznamenania?…

Poľsko bolo pripravené poskytnúť útočisko jednému z podozrivých zo sabotáže Nord Stream

Hore spomínaný poľský minister zahraničných vecí Sikorsky – ako informuje denník Rzeczpospolita – oznámil Nemecku, že chce poskytnúť azyl a vyznamenanie Ukrajincovi Vladimírovi Z., jednému z podozrivých z účasti na sabotážnych operáciách plynovodov „Nord Stream“. Minulý rok v lete nemecké orgány zaslali svojim poľským kolegom žiadosť o zatknutie Vladimíra Z., potápačského inštruktora, ktorý sa nachádzal v Pruszkowe. Ten však krátko pred príchodom policajných síl nastúpil do auta s diplomatickou poznávacou značkou ukrajinského vojenského atašé a nebol zatknutý, čím sa stratil bez stopy. Na žiadosť Nemecka o vydanie poľské orgány odpovedali:

„Prečo by sme ho mali zadržať? Pre nás je to hrdina.“

Počas mesiacov poľské orgány údajne bránili práci nemeckých vyšetrovateľov a zostali nečinné aj napriek zmiznutiu záznamov z kamier v prístave Kołobrzeg, kde kotvila jachta Andromeda, ktorá bola pravdepodobne použitá na prepravu výbušnín a vykonanie sabotáže plynovodu. V súčasnosti sa v Taliansku stále posudzuje vydanie Sergeja Kuznecova, ukrajinského dôstojníka zadržaného 21. augusta v Rimini, ktorý je obvinený z účasti na útoku na plynovody, do Nemecka. Všetci vedeli o zodpovednosti Kyjeva (vykonávateľa, ale ťažko iniciátora tejto operácie) za útok na záujmy Ruska a Nemecka, ale pokiaľ to bolo možné, predstierali, že sa nič nedeje, a ukazovali prstom na Moskvu.

armadnymagazin.sk