Malé školy zanikajú. Analytici hovoria: V trende treba pokračovať

Kedysi bývali tzv. malotriedky takmer v každej obci. Boli to školy, kde chodilo len niekoľko detí prevažne na prvý stupeň ZŠ a škola v dedine fungovala preto, aby 6-7 ročné deti nemuseli denne absolvovať cestu do väčšej školy vo viac, či menej vzdialenej obci. Súčasný trend je takéto malé školy zlučovať do väčších a zefektívniť tak výdavky v rezorte školstva. Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) sú presvedčení, že by bolo potrebné v tomto trende pokračovať.

Pokles počtu malých škôl si vyžiadala skutočnosť, že sa na Slovensku rodí menej detí. Navyše aby mohla byť škola zaradená do siete, potrebuje spĺňať počty prihlásených žiakov, čo mnohé školy nedosahujú. Zrušenie ďalších škôl by prinieslo úspory do štátneho rozpočtu. Za posledných 15 rokov zaniklo množstvo škôl, pričom prím má Prešovský kraj. So zánikom ďalších by sa podľa analytikov malo pokračovať. Rozhodovať by sa však malo priamo v regtiónoch, podľa tamojších podmienok. 

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Rodí sa menej detí

„Na Slovensku máme aktuálne 2 058 základných škôl, ak nepočítame špeciálne školy. Je to asi o šestinu menej ako v roku 2000. Podľa demografického vývoja by počet žiakov mal mierne rásť ešte do roku 2028, potom sa však začne znova znižovať,“  upozornil ÚHP s tým, že pokles počtu škôl kopíruje krivku odzrkadľujúcu počet narodených detí.

Výpočty analytikov

Na Slovensku podľa analytikov z ÚHP máme ešte stále vysoký podiel malých základných škôl. Pokiaľ chce škola otvoriť svoje brány, potrebuje mať do druhého stupňa prihlásených minimálne 150 detí. Pre prvý stupeň je toto minimum 30 žiakov. Analytici hovoria, že škola je efektívna vtedy, keď v jednom ročníku fungujú aspoň dve triedy, teda ak má škola 400 žiakov. Toto kritérium ale spĺňajú nie všetky školy.
„Do 250 žiakov má 64 percent škôl. V porovnaní s rokom 2000 vďaka postupnej racionalizácii klesol počet najmenších škôl a vplyvom demografického vývoja klesol tiež počet najväčších škôl s viac ako 650 žiakmi,“  uvádza správa s tým, že viac, ako 600 škôl stanovený minimálny limit nespĺňa. Analytici tiež doplnili, že takmer 200 takýchto škôl má v okruhu 6 km školu s voľnou kapacitou.

Presun žiakov do väčších škôl by štátu priniesol ročnú úsporu zhruba 10 miliónov eur.
„Zároveň by sa znížil počet potrebných učiteľov zhruba o 250. Podľa prognózy by pritom do roku 2030 malo na slovenských základných školách chýbať asi 1 400 učiteľov,“  argumentujú analytici. V prospech ich argumentov hovorí fakt, že z mnohých obcí s malými školami už v súčasnosti za vzdelaním do inej obce dochádza takmer každý tretí žiak.

O tom, že zanikajú hlavne školy v menších, odľahlejších obciach hovorí aj štatistika z jednotlivých krajov.  Kým v Bratislavskom kraji oproti roku 2009 zanikli len tri školy vo dvoch bratislavských okresoch  a v okrese Malacky, v Trnavskom kraji počas 15-tich rokov zaniklo 36 škôl (najviac v okrese Dunajská Streda -18). Trenčiansky kraj prišiel o 14 škôl, Nitriansky kraj má -41 škôl, v Žilinskom kraji ubudlo 19 škôl. V Banskobystrickom kraji zaznamenali úbytok -28 malých škôl a na východe v Košickom kraji je to -32 škôl. „Rekordérom“ je Prešovský kraj, kde bolo do väčších škôl zlúčených až 69 škôl.

Čím menšia škola, tým horšie výsledky?

„Menšie školy majú tiež vyšší investičný dlh, nižšiu odbornosť vyučovania a zriaďovatelia nemusia mať dostatočné administratívne kapacity na ich manažment,“ uvádza analýza. Horšíe výsledky menších škôl sa podľa nej potvrdzujú na testoch piatakov a deviatakov zo slovenského jazyka a z matematiky.
„Výsledky malých škôl môžu byť ešte horšie v predmetoch, ktoré sa na celoštátnej úrovni netestujú. Na malých školách sa vyskytuje nižšia odbornosť najmä na druhom stupni, keďže predmety sú v rozvrhoch menej a je náročnejšie vyskladať učiteľský zbor z pedagógov, ktorí majú na ne aprobáciu,“ pripomenula analýza.

Od stola v bratislavskej kancelárii to nepôjde

„Malé školy sa môžu medzi sebou líšiť a môžu mať rozličné problémy, preto nie je možné pomenovať jedno plošné riešenie na zabezpečenie ich kvality. Ak chceme niektoré malé školy udržať a zabezpečiť ich kvalitu, mali by sme vyhodnotiť situáciu v danej škole a lokalite a na základe toho tejto škole poskytnúť cielenú podporu – ak je problém nedostatok vyučujúcich, treba nastaviť motivácie pre príchod vyučujúcich, ak je problémom nekvalitné vybavenie, treba pomôcť v tejto oblasti a podobne,“ dodali analytici z ÚHP.

hlavnydennik.sk