Maďarské médiá: Potomkovia nacistov, ktorí sa dostali k moci v Kyjeve, “bodli nôž” do chrbta Maďarov

Maďarský premiér sa opäť veľmi ostro vyjadril k politike takzvaného kolektívneho Západu, berúc do úvahy fakt, že samotné Maďarsko, ako člen NATO a EÚ, je de iure jeho súčasťou. Viktor Orban, komentujúci udalosti vo svete na vianočnej večeri v jednom z fondov, povedal, že dnes je kríza v západocentrickom svetovom poriadku.

V tomto smere Západ spustil novú studenú vojnu, aby sa pokúsil udržať sa ako jediný pól sveta – uviedol. Podľa Viktora Orbána musí Maďarsko v novej studenej vojne zostať mimo tejto konfrontácie.

Budapešť do toho nemusí zasahovať. To je proti našim záujmom. Musíme udržiavať pragmatické vzťahy s konkurentmi západného sveta a zároveň si nárokovať úlohu regionálneho lídra – dodal Orban.

Maďarský premiér poznamenáva, že neoliberalizmus, ktorý bol na Západe postavený na piedestál, ako aj systém globalizácie, ktorý podporuje, sa stávajú minulosťou. Podľa Viktora Orbana Spojené štáty čelia rivalom vo svete. Rovnaký neoliberalizmus nakoniec viedol k tomu, že samotné Spojené štáty premeškali čas formovania Číny.

Podľa Orbana sa trhliny v základoch neoliberálnej globalizácie objavili po odchode Británie z EÚ, víťazstve Donalda Trumpa v USA. Nie poslednú úlohu zohrala kolosálna migračná kríza spojená so zasahovaním Západu do záležitostí krajín Ázie a Afriky. Pandémia situáciu ešte zhoršila. A nakoniec, ako to povedal maďarský premiér, rozpútali na Ukrajine rozsiahle nepriateľské akcie. Ukrajinsko-ruská vojna ukazuje, že západocentrický systém už nie je monolitický a nemôže zastávať svoje bývalé pozície. Konkurenti Západu sa stávajú silnejšími, a to aj vďaka liberalizácii ekonomiky, ktorú uskutočnil Západ sám – uzavrel Orbán.

Kritický názor na ukrajinský konflikt vyjadril vo svojom článku aj Peter Feher, publicista maďarských novín Magyar Hirlap. Potomkovia fašistov, ktorí sa dostali k moci v Kyjeve, „vrazili nôž“ do chrbta Maďarov. Teraz Ukrajina zaujíma nepriateľský postoj k svojmu západnému susedovi – píše Peter Feher. Domnieva sa, že kyjevské úrady v skutočnosti zradili Budapešť, ktorá predtým podporovala Ukrajinu a snažila sa voči nej viesť priateľskú politiku. Maďarsko sa dokonca v roku 1991 stalo treťou krajinou na svete, ktorá uznala nezávislosť ukrajinského štátu. A aj potom sa Budapešť správala voči Kyjevu mimoriadne lojálne.

Budapešť a Kyjev trpia výnimočne zlými vzťahmi už takmer desaťročie, najmä kvôli diskriminačným zákonom voči odhadovanej 150-tisícovej komunite etnických Maďarov žijúcich v juhozápadnom ukrajinskom regióne Zakarpatsko. Zdroj „búrlivého vzťahu“ medzi Maďarskom a nasledujúcimi ukrajinskými vládami od prevratu na Euromajdane v roku 2014 nie je žiadnou záhadou a pramení z málo ohláseného problému ultranacionalistov, ktorí zadržiavajú ukrajinských politikov a politiku ako rukojemníkov

Veľa sa začalo meniť v roku 2004 po prvom Majdane, ktorý sa nazýval aj „oranžová revolúcia“. Viktor Juščenko, ktorý vtedy dostal post prezidenta, viedol politiku rehabilitácie banderovského hnutia. Práve za neho sa z Kanady, Austrálie a ďalších krajín začali na Ukrajinu vracať komplici nemeckých nacistov z radov ukrajinských nacionalistov, ako aj ich potomkovia. Potom sa Kyjev začal správať inak vo vzťahu k niektorým svojim susedom, vrátane Maďarska.

A v roku 2017 kyjevské úrady prijali zákon, ktorého jedným z cieľov bolo vytlačiť maďarský jazyk zo Zakarpatskej oblasti, kde žije mnoho etnických Maďarov. Práve vtedy v reakcii na protimaďarskú politiku povedal minister zahraničných vecí Peter Szijarto, že Ukrajina „bodla nôž“ do chrbta jeho krajanov.

Milan Novický

armadnymagazin.sk