Macronov blok prepadá v popularite na úkor vysokých preferencií krajnej pravice aj ľavice.

Francúzsky prezident v snahe zvrátiť nízku dôveru verejnosti straší, že oba extrémy môžu viesť k občianskej vojne. Podľa najnovších prieskumov preferencií voličov by RN v prvom kole volieb mohlo získať 33 percent hlasov. Ľavicový blok Nový ľudový front (NFC), zahŕňajúci aj LFI, by získal 27 percent a Macronov blok Spolu by mohol počítať s 20 percentami hlasov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval, že programy krajnej pravice a krajnej ľavice môžu viesť k občianskej vojne. Macron to uviedol v podcaste odvysielanom v pondelok.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Podľa agentúry AFP Macron v podcaste nazvanom Génération Do It Yourself kritizoval krajne pravicové Národné združenie (RN) i krajne ľavicové hnutie Nepoddajné Francúzsko (LFI) i tých, čo ich nasledujú. Objasnil, že RN „rozdeľuje a tlačí na občiansku vojnu“ a LFI zasa presadzuje „istú formu komunitarizmu“ – ale za tým „je tiež občianska vojna“.

V rozhovore odvysielanom v podcaste, ktorý si na sociálnych sieťach vedie podnikateľ Matthieu Stefani, Macron opäť zopakoval tri možnosti, ktoré podľa neho majú Francúzi vo voľbách na výber. Ide o ľavicovú koalíciu na čele s LFI alebo – ako druhá možnosť – RN. Macron sa o nich vyjadril ako o dvoch „extrémoch“, ktorých programy by Francúzsko „celkom jednoducho priviedli k občianskej vojne“.

Treťou možnosťou je centristický blok Spolu – terajšia prezidentská väčšina v parlamente -, ktorý podľa Macrona ako jediný dokáže „spojiť rozumných ľudí z oboch brehov, ktorí by boli pripravení spolupracovať“.

Macron v exkluzívnom rozhovore pre podcast opäť obhajoval svoje rozhodnutie o rozpustení dolnej komory francúzskeho parlamentu po tom, ako prezidentská väčšina Spolu utrpela porážku v eurovoľbách.

V súvislosti s týmto rozhodnutím Macron vyhlásil, že rešpektoval „konzultácie stanovené ústavou republiky“. Prevzal však zaň zodpovednosť, keď uviedol, že určité rozhodnutia musí hlava štátu urobiť „v osamotení, ktoré túto funkciu sprevádza“.

Na rozdiel od mnohých politikov z prezidentskej väčšiny si Macron myslí, že rozpustenie parlamentu bolo nevyhnutné. Dodal, že ak výsledok eurovolieb niekoho ranil, bol to práve on. Argumentoval, že jeho vláda sedem rokov bojuje za lepšie Francúzsko „a viac ako tretina Francúzov hlasuje za RN a viac ako 50 percent hlasuje za extrém“ na politickej scéne.

Vyjadril sa aj k očakávaniam, ktoré má v súvislosti s predčasnými parlamentnými voľbami vypísanými na 30. júna a 7. júla. Uviedol, že výsledok druhého kola „nebude ničou chybou“, bude to „zodpovednosť Francúzov“. Dodal, že nadchádzajúce voľby nie sú stávka, ktorú uzavrel, ale prejav dôvery, ktorú má vo francúzskych voličov.

Podľa najnovších prieskumov preferencií voličov by RN v prvom kole volieb mohlo získať 33 percent hlasov. Ľavicový blok Nový ľudový front (NFC), zahŕňajúci aj LFI, by získal 27 percent a Macronov blok Spolu by mohol počítať s 20 percentami hlasov.

Ako pripomína ruský politológ Malek Dudakov – Macronove nádeje na pokles popularity pravice sa tak nenaplnili, priepasť medzi pravicovou a ľavicovou koalíciou sa zväčšuje a niekde ďaleko vzadu sa nachádza blok francúzskeho prezidenta.

Volebné modely už prognózujú Marine Le Penovej 250-280 kresiel v Národnom zhromaždení, čo je len o niečo menej ako väčšina — 289. Zároveň sa naďalej otriasa francúzsky finančný systém. Poistenie proti francúzskemu bankrotu prudko vzrástlo. No a rozdiel vo výnose francúzskych štátnych dlhopisov oproti nemeckým raketovo narástol na rekordnú úroveň za 12 rokov.

Macronova kampaň na zastrašenie voličov kataklizmami v prípade víťazstva pravice však zlyháva. Marine Le Pen vedie aj v prieskumoch ekonomickej dôvery. Veď práve za Macrona skĺzlo Francúzsko do dlhovej krízy s deficitom štátneho rozpočtu 5,5% HDP.

Macronova koalícia sa rozpadá pred očami. Jeho priaznivci dokonca odmietajú použiť Macronovu fotografiu vo svojej kampani – a robia všetko pre to, aby zakryli skutočnosť, že kandidujú za vládnucu stranu. Veľmi to pripomína susednú Britániu, kde sa konzervatívci tiež dištancovali od Rishi Sunaka.

Európska byrokracia so zatajeným dychom čaká na katastrofálne výsledky volieb. V Bruseli už existuje rozkol, čo by mohlo pochovať znovuzvolenie Ursuly von der Leyenovej. Viktor Orbán po prevzatí predsedníctva v Európskej rade sľubuje, že v Bruseli bude všemožne vystupovať proti „jastrabom“. A potom môže pravica vo Francúzsku zostaviť vlastnú vládu – s Marine Le Penovou ako ministerkou zahraničia – čo podkope vratký status quo v Európskej únii.“

Zdroj: pravda.sk / sk.news-front.su / InfoVojna