M.Uhrík o politikoch, ktorí nepresadzujú slovenské, ale globálne záujmy v inštitúciách

Milana Uhríka zaradil ruský portál  Sputnik International do ankety o súčasnej Európskej únii a o vzťahu západnej časti k východoeurópskej.

Hlavnou otázkou bolo, prečo majú východoeurópske štáty stále mizivé zastúpenie vo vedúcich pozíciách západných inštitúcií? Vyzerá to, že sa to môže zmeniť, ale M.Uhrík pochybuje, že zmena bude aj prospešná pre národné záujmy.

Ako vysvetľuje na sociálnej sieti „jednoducho preto, že nás stále berú ako druhoradých. Ako tých, čo majú západniarov počúvať, ‘učiť sa’ a poslúchať.

Podľa neho aj keď je do vedenia nejakej európskej inštitúcie „zvolený nejaký Šimečka, Naď, Šefčovič či Hojsík, tak to ešte neznamená, že Slovensko má v týchto inštitúciách skutočné zastúpenie“.

Uhrík si myslí, že každý človek chápe, že v ich prípade to je len hra. Tento typ politikov nemá nič spoločné s presadzovaním slovenských záujmov v globálnom prostredí. Oni obhajujú práve globálne záujmy na Slovensku. Preto podľa neho treba na obhajobu slovenských záujmov do zahraničia posielať vlastencov.

Nižšie prinášame predmetnú časť z článku Sputnik International so sparcovanými výpoveďami Milana Uhríka.

Viac aktívnych kolegov?

Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Milan Uhrik zo Slovenskej republiky a líder politického hnutia REPUBLIKA medzičasom pre Sputnik povedal, že „nebude prekvapený, ak sa vo vedení [NATO alebo EÚ] objaví východoeurópske meno, ktoré by sa snažilo byť ešte aktívnejšie ako jej kolegovia zo Západu.“

Na otázku o možných dôsledkoch nedostatočného zastúpenia východoeurópskych krajín v politických inštitúciách EÚ Uhrík povedal, že „jedným z rizík je, že tieto krajiny sa budú cítiť nevypočuté a nedocenené“.

Ale typ funkcionárov, o ktorých hovorím – a možno ich nájsť takmer v každej krajine – sa príliš nestará o vlastný národ. Ich záujem spočíva v obrane ‚centra‘ alebo ‚najsilnejšieho prvku‘ týchto organizácií a individuálnych kariér

upozornil europoslanec.

Dodal, že každá krajina „vstúpila do EÚ s vedomím, akú moc bude mať v tejto organizácii, a že každá krajina o tom vie predtým, vie to teraz“.

„Samotné fungovanie EÚ, nekompetentnosť súčasného vedenia, presadzovanie škodlivých politík ako [2019] Zelená dohoda alebo [2023] Nový migračný pakt, odoberanie kompetencií a financií krajinám pre ich nesúhlas s centrum môže mať väčší vplyv,“ uzavrel Milan Uhrik. Celý článok si môžete pozrieť TU

skspravy.sk