Ľúbosť

Všetko, čo sa deje, dialo a bude diať, deje sa iba v okamihu prítomnosti. Teda prítomnosť je niekde medzi minulosťou a budúcnosťou. A v tom spočíva pochopenie podobenstva. Minulosť je široká – takisto ako budúcnosť. Čas je teda tou širokou bránou. Život však prebieha v nezmerateľne krátkom okamihu prítomnosti, ktorým vedie cesta ku zdroju života.

Tento krátky okamih je tou tesnou bránou. Pozrime sa na využitie podobenstva v praktickom živote. Keď si uvedomíme, že minulosť a budúcnosť vlastne neexistujú, iba ak v našich spomienkach a predstavách. Kráčate tak širokou cestou, ktorá vedie do zatratenia……., lebo minulosť a budúcnosť v sebe život nemajú. Minulosť a budúcnosť živíte iba vašimi myšlienkami. Naopak, pokiaľ žijete prítomným okamihom, posilňujete svoje spojenie so životom. Málo ľudí nachádza tú tesnú bránu, skoro nikto totiž nemá záujem. Väčšina ľudí si vyberá radšej 
pohodlnejšiu, širokú cestu.

Je pre nich dôležitejšie snívanie o budúcnosti a „žitie“ v spomienkach, ako vedomý život v prítomnosti. Budúcnosť tvoríme v prítomnosti, tak isto ako iba v prítomnosti sa môžeme poučiť z minulých chýb. Pritom nájsť úzku bránu vôbec nie je ťažké. Stačí len trochu chcieť a niečo pre to aj urobiť. Najlepšou cestou vedúcou k úzkej bráne je LÚBOSŤ. 

Vtedy sa človek nachádza prirodzene v prítomnosti – jeho myšlienky utíchnu a vzniká tak priestor pre život ducha, pre cit. Taktiež, keď je človek šťastný duchom, neuvažuje o minulom a netúži po budúcom, ale žije v prítomnosti.