Lipšic slabý ako čaj v Silnej zostave s vetchými argumentmi

Silná zostava je relácia žien. Tentoraz sa medzi dámy posadil klamár biblických rozmerov. Istý Lipšic a hovoril o kolúznej väzbe, akoby sme všetci mali amnéziu a nepamätali si, že to bol on, kto jej trvanie predĺžil až na päť rokov.

Daniel Lipšic toho už v živote stihol (napáchať) veľa. Závratnú kariéru urobil vďaka KDH. Navrhol a presadil predĺženie kolúznej väzby až na päť rokov. Nakúpil odpočúvací systém, ktorý nebolo možné niekoľko rokov používať. Urobil si prieskum osobnej popularity za štátne peniaze. A podľa názoru ústavnoprávneho výboru NR SR vykonal nezákonným spôsobom advokátske skúšky. Pokračovať by sme mohli donekonečna.

Potom však Daniel Lipšic zapríčinil dopravnú nehodu. Na priechode pre chodcov zrazil dôchodcu, ktorý počas prevozu do nemocnice zomrel. Páchateľ, teda doktor Lipšic sa vzdal poslaneckého mandátu až potom, keď ktosi zverejnil zábery z bezpečnostnej kamery zachytávajúce smrteľný stret chodca s autom. Flexibilná morálka Lipšicovi dovolila, aby kandidoval na post špeciálneho prokurátora. Odborná verejnosť varovala, že na tomto poste bude takpovediac nepoužiteľný kvôli konfliktu záujmov. Ako bývalý advokát mnohých obvinených, ktorých prípady patria do kompetencie Úradu špeciálnej prokuratúry, sa musí z jedného konania po druhom vylúčiť. Pre politického eskamotéra Lipšicovho typu však ani toto nie je diskvalifikačný moment uchádzať sa o najvyššiu funkciou na prokuratúre s výberovou vecnou príslušnosťou.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Daniel Lipšic sa objavuje na obrazovkách, v diskusiách, v novinových rozhovoroch, áno, väčšinou s kamarátkou Monikou Tódovou, s ktorou si dokonca tyká. Dostáva priestor na prezentáciu jeho malého ega. A hlavne na vyjadrovanie názorov na význam väzby v trestnom konaní. Ostatne dostal priestor v RTVS v relácii Silná zostava. Ide o diskusný formát, v ktorom je podstatný jeden moment: spoločenské témy sú rozoberané optikou žien. Teda až kým do štúdia nezavítal na pozvanie Sajfovej ženy Lipšic. Je chvályhodné, že cenzus pohlavia padol. Už inou otázka je, či mal divák možnosť porovnať si Lipšicove tvrdenia s názormi skutočných právnych autorít.

S ohľadom na životopis Daniela Lipšica treba skonštatovať, že pri kvalite jeho vzdelania, vedomostí a schopností, by mal byť vzorom. Áno, vzorom pre iných. Pretože ani kvalita jeho vzdelania, ani kvalita jeho vedomostí nie je na takej úrovni, aby zastával post šéfa ÚŠP. V čom však vyniká nad ostatnými, sú jeho schopnosti. Prosím, bolo by dobré nezabúdať, že Daniel Lipšic je schopný. Áno, schopný všetkého!

V jeho prípade sa dokonca môže zdať, že karma je nielen zdarma, ale pôsobí aj rýchlo. Už slovenskú verejnosť osviežovali jeho reči o tom, ako veľmi treba plniť väznice občanmi, ktorí usmrtia iného na cestách. Dnes sa Daniel Lipšic vyjadruje k väzbe tak, že „v absolútnej väčšine prípadov, to že majú [obvinení] obmedzený kontakt s rodinou – čo je strašne ťažké – je ich vina“. Dopustiť sa trestnej činnosti je na Slovensku možné aj neúmyselne. O tom by zrovna pán Lipšic mal vedieť najlepšie, všakáno?! (Usmrtený chodec by vedel hovoriť, keby ešte mohol…) No podmienky výkonu väzby a jej dĺžku stanovuje štát. Tak sa pýtam, či pán Lipšic vie vôbec, o čom hovorí, alebo je stále tým, čím bol vždy: oportunistickým vypočítavým špekulantom dosahujúcim vysoké štátne funkcie výlučne vďaka svojej schopnosti rozpoznať správny moment, kedy sa komu votrieť do priazne?!

P. S.: Neslobodno zabúdať, že to bol Lipšic, kto presadil šialené predĺženie väzby. Vďaka jeho krížovej výprave sa kolúzna väzba stala nástrojom vynucovania priznaní a spolupráce. Pamätajme na to vždy, keď sa z jeho úst opäť budú rinúť slová o spravodlivosti, morálke a právnom štáte.

Autor: Mgr. Judita Laššáková