Lídri sa na samite EÚ zhodli na zvýšení tlaku na Rusko, proti bol Orbán. Lavrov: Moskva sa záväzku NATO neobáva

Lídri 26 členských krajín Európskej únie sa vo štvrtok v Bruseli zhodli na ďalšej podpore Ukrajiny a zvýšení tlaku na Rusko, aj prostredníctvom sankcií zameraných na energetiku. Vyplýva to zo záverov rokovania. Proti bol podľa informácií ČTK maďarský premiér Viktor Orbán. Informoval portál televízie ta3

Zopakovala sa tak situácia z marcového zasadnutia, keď maďarský premiér Viktor Orbán rovnako odmietol spoločné závery o Ukrajine. Budapešť tiež nesúhlasí s prijatím Ukrajiny do EÚ, hoci podľa Európskej komisie vojnou zničená krajina splnila všetky podmienky na začatie prístupových rokovaní. To si však vyžaduje podporu všetkých členských štátov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Európska rada dôrazne odsúdila pokračujúce ruské útoky na civilné ciele. Ocenila ochotu Ukrajiny zastaviť boje a vyzvala Moskvu, aby preukázala politickú vôľu ukončiť agresiu. „EÚ je pripravená v prípade potreby zvýšiť tlak na dosiahnutie tohto cieľa, a to aj prostredníctvom nového prísneho balíka sankcií, ktorý by zahŕňal aj ďalšie opatrenia zamerané na príjmy Ruska z energetiky,“ píše sa v stanovisku.

Vyhlásenie tiež zdôrazňuje význam humanitárnej pomoci a opatrení na budovanie dôvery, najmä výmeny vojnových zajatcov, prepustenia civilistov a návratu všetkých unesených ukrajinských detí a iných civilistov, ktorí boli nezákonne deportovaní a prevezení do Ruska a Bieloruska.

Všetka vojenská podpora, ako aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú poskytované pri plnom rešpektovaní bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a s prihliadnutím na bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských štátov, zhodli sa predstavitelia krajín.

Zelenskyj vyzval lídrov, aby prijali prísne sankcie proti Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave vyzval lídrov EÚ, aby prijali 18. balík prísnych sankcií voči Rusku. Zároveň opäť kritizoval niektoré európske spoločnosti za dodávky súčiastok do Ruska. Zelenskyj sa prostredníctvom videokonferencie prihovoril prezidentom a premiérom, ktorí sa stretli v Bruseli, a následne video zverejnil na sociálnej sieti X.

V uplynulých dňoch Zelenskyj poukázal na české a nemecké spoločnosti, ktoré podľa neho dodávajú Rusku komponenty potrebné na výrobu zbraní, a vyzval na uvalenie sankcií na tieto spoločnosti. Českí predstavitelia reagovali, že tieto obvinenia prešetrujú.

„Ukrajina je pripravená na spravodlivý mier, Ukrajina je pripravená na prímerie, ale Rusko všetko blokuje,“ povedal Zelenskyj. Z tohto dôvodu je potrebné zvýšiť tlak na Moskvu, pričom najúčinnejším nástrojom sú sankcie.

Zelenskyj vo svojom prejave zdôraznil význam jednoty Európskej únie. „Putinovým snom je vidieť rozdelenú Európu, ktorá nehovorí jedným hlasom,“ povedal. Väčšina štátov EÚ podľa neho jasne vidí ruskú hrozbu a vystupuje proti nej. Výsledkom je, že Európska únia je teraz silnejšia ako pred piatimi rokmi, dodal ukrajinský prezident a poďakoval všetkým za podporu, ktorú poskytujú ukrajinskému ľudu, aby sa mohol brániť proti ruskej agresii.

„Teraz je potrebný skutočne silný osemnásty balík sankcií, kľúčovými cieľmi musia byť obchod s ropou, ruské banky a iné finančné nástroje,“ dodal ukrajinský prezident. Schválenie balíka však zatiaľ blokujú Maďarsko a Slovensko.

Výzva na posilnenie obrany a väčšiu suverenitu

Európska únia musí byť v oblasti obrany suverénnejšia a schopná reagovať na bezpečnostné hrozby vlastnými silami, zdôraznili lídri členských štátov vo štvrtok na samite v Bruseli. V prijatých záveroch vyzvali na významné zvyšovanie obranných výdavkov, posilnenie európskeho obranného priemyslu a užšiu spoluprácu pri vývoji a obstarávaní vojenských kapacít, informuje spravodajca.

„Ruská agresívna vojna proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre Európsku úniu existenčnú výzvu,“ píše sa tiež v prijatých záveroch.

Európska rada pripomenula, že silnejšia a schopnejšia Únia v oblasti bezpečnosti a obrany pozitívne prispeje k transatlantickej aj globálnej bezpečnosti, bude dopĺňať NATO a pre jeho členov naďalej zostáva základom ich kolektívnej obrany.

Lídri tiež apelovali na ďalšie významné zvyšovanie výdavkov na obranu a bezpečnosť a na efektívnejšie spoločné investície v súlade so záväzkami z tohtotýždňového summitu NATO.

Predstavitelia členských štátov privítali tiež prijatie nového nástroja SAFE (Security Action For Europe) a očakávané aktivovanie tzv. národných únikových klauzúl v rámci Paktu stability a rastu.

Lídri EÚ tiež vyzvali na samite na okamžité prímerie v Pásme Gazy a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov. Humanitárnu situáciu označili za katastrofálnu a zúfalú, upozorňujú na neprijateľný počet civilných obetí a hladovanie ľudí.

Vyplýva to zo zverejnených záverov vrcholného únijného stretnutia v Bruseli.

skspravy