Lídri NATO ignorujú riziká jadrovej vojny, varuje veľvyslanec Ruskej federácie v USA

Vojenský blok pod vedením USA neberie vážne hrozbu jadrového konfliktu, upozorňuje ruský veľvyslanec v Spojených štátoch.

Ruský veľvyslanec v USA varoval, že štáty NATO nepristupujú k riziku jadrovej vojny s náležitou vážnosťou, a tvrdí, že Západ, a nie Moskva, riadi hru na hranici napätia, ktoré sa vyrovná kubánskej kríze z roku 1962.

Ruský veľvyslanec vo Washingtone Anatolij Antonov v rozhovore pre Newsweek vo štvrtok odsúdil západných predstaviteľov za „príval očividne skreslených informácií“ o ruskej jadrovej doktríne a zjavný nedostatok obáv z potenciálnej termonukleárnej výmeny, ktorá by mohla ukončiť ľudskú civilizáciu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Súčasná generácia politikov krajín NATO očividne neberie jadrovú hrozbu vážne,“ povedal Antonov a dodal, že nakoľko lídri vojenského bloku naďalej nechápu riziko jadrovej vojny, ruskí predstavitelia „nikdy nezastavili naše úsilie o dosiahnutie dohôd, ktoré zaručia, že sa nerozpúta katastrofická konfrontácia“.

Práve naša krajina v posledných rokoch vytrvalo navrhovala americkým kolegom, aby potvrdili, že v jadrovej vojne nemôže byť víťazov, a preto by k nej nikdy nemalo dôjsť.

Americkí predstavitelia medzitým trvajú na tom, že je to Rusko, ktoré zvýšilo jadrovú stávku, pričom americký minister obrany Lloyd Austin aj predseda Zboru náčelníkov štábov generál Mark Milley obvinili Moskvu z „jadrového šermovania“ po rozhovore s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ktorý minulý mesiac v médiách tvrdil, že riziko atómovej vojny je „vážne, reálne a nesmieme ho podceňovať“.

Ruský prezident Vladimir Putin čelil podobným obvineniam po tom, ako koncom februára vystupňoval stav pohotovosti jadrových síl Moskvy krátko po spustení „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine. Vtedy uviedol, že tento krok bol vyvolaný „agresívnymi vyhláseniami“ členov NATO a „nepriateľskými ekonomickými krokmi voči Rusku“ – narážal tým na záplavu západných sankcií uvalených v reakcii na útok Ruska na Ukrajinu.

Antonov však odmietol Austinove a Milleyho obvinenia ako súčasť „nepodloženej… propagandistickej kampane“ a ďalej podrobne opísal ruskú jadrovú politiku, podľa ktorej sa takéto zbrane môžu nasadiť len „v reakcii na použitie zbraní hromadného ničenia proti Rusku a jeho spojencom alebo v prípade agresie proti našej krajine, keď je ohrozená samotná existencia štátu“.

Veľvyslancove vyajdrenia zazneli niekoľko týždňov po tom, ako bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev – ktorý teraz pôsobí ako podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie – varoval pred novým rozmiestnením jadrových zbraní v pobaltských štátoch v prípade prijatia Švédska a Fínska do NATO. Obe krajiny opakovane vyjadrili záujem o vstup a očakáva sa, že v najbližších týždňoch podajú žiadosti o členstvo.

V posledných rokoch olej do ohňa prilievala neústupčivosť Ruska a USA ohľadne jadrového zbrojenia medzi oboma krajinami. Spojené štáty začiatkom roku 2019 oznámili, že odstupujú od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ktorá je kľúčovým paktom o kontrole zbrojenia uzavretým na sklonku studenej vojny

INF podpísali 8. decembra 1987 vtedajší lídri Sovietskeho zväzu a USA Michail Gorbačov a Ronald Reagan. Zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 1988, zakazuje obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny.

Ruský prezident Vladimir Putin predtým vyhlásil, že Rusko je proti zrušeniu INF, ale v prípade odstúpenia Spojených štátov od zmluvy bude odpovedať zodpovedajúcim spôsobom.

Trump bol tiež blízko k zničeniu prelomovej dohody START II, jednej z posledných zostávajúcich dohôd o kontrole zbrojenia obmedzujúcich dva najväčšie jadrové arzenály na svete, ale jeho nástupcovi sa v koordinácii s Putinom podarilo zmluvu zachrániť.

Počas pôsobenia prezidenta Georgea W. Busha začiatkom roka 2000 Washington odstúpil od Zmluvy o protiraketovej obrane (ABM) a od Zmluvy o otvorenom nebi, ďalšieho opatrenia, ktorého cieľom bolo obmedzením systémov protiraketovej obrany znížiť riziko jadrovej výmeny. Hoci sú tieto zbrane údajne určené na obranné účely, prevaha ABM dosiahnutá jednou stranou by mohla zvýšiť šance na prvý jadrový úder, keďže lídri môžu nadobudnúť presvedčenie, že systémy zabránia „vzájomne zaručenému zničeniu“ a umožnia jednostranné víťazstvo.

Zdroj: rt.com
Preklad: InfoVojna