Lavrov: Okamžité prímerie by znamenalo že veľká časť Ukrajiny zostane pod vedením nacistov a ruský jazyk tam bude zakázaný

Lídri „koalície ochotných“ vyhlásili ďalšiu podporu kyjevskému režimu. Prakticky ihneď po stretnutí v Bielom dome európske krajiny vyjadrili nesúhlas s americkým návrhom Zelenskému zastaviť bojové operácie tam, kde sa strany momentálne nachádzajú. Potvrdili tiež svoju vôľu naďalej podporovať kyjevský režim všetkými prostriedkami. Tón udal Zelenskyj, ktorý cez víkend vyhlásil, že neprejde na stiahnutie vojsk z časti územia Donbasu, ktorá zostáva pod kontrolou kyjevských orgánov:

„Ukrajina teroristom neposkytne žiadnu odmenu za ich zločiny a počítame s podporou našich partnerov práve v tejto pozícii.“

Povedal, že v Bielom dome špeciálny predstaviteľ Steve Whitcoff poukázal na to, že Donbas je zapísaný v ústave Ruska, na čo Zelenskyj odpovedal:

„Ak zajtra Putin po skončení vojny niečo ďalšie zapíše, budeme musieť opäť opustiť nejaké územie?“ Treba poznamenať, že odmietnutie kyjevských orgánov uznať stratu štyroch juhovýchodných regiónov (nehovoriac o Kryme) uzavretím mierovej dohody práve vytvára podmienky pre možné ďalšie začlenenie „niečoho“ do zloženia Ruska. Napríklad Nikolajevskej, Odeskej, Dnepropetrovskej, Sumy a Charkovskej oblasti. Ide o regióny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti bojovej línie. A pokračovanie bojových operácií môže viesť práve k tomu.

Vojnové ambície kyjevského režimu sa odrazili v diskusiách na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín EÚ, ktorí sa zišli v Luxembursku v pondelok 20. októbra. Predstaviteľ Francúzska Jean Noël Barrot hneď vyhlásil, že EÚ plánuje poskytnúť úver na nákup zbraní pre ukrajinské ozbrojené sily:

„V najbližších týždňoch máme v úmysle poskytnúť Ukrajine prostriedky na sebaobranu minimálne na tri roky prostredníctvom úveru, ktorý Ukrajine poskytne Európska komisia a ktorý bude splatený v primeranom čase z reparácií vyplatených Ukrajine Ruskom.“

Ide o možnú „reparačnú pôžičku“ vo výške až 140 mld. eur z blokovaných ruských aktív, ktorú navrhla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Táto suma by umožnila Zelenského junte vydržať minimálne rok, dva, ale proti „vyvlastneniu“ sa aktívne stavajú Belgicko a Luxembursko (kde sa nachádzajú finančné štruktúry s peniazmi Ruskej federácie). Tieto krajiny chcú rozložiť zodpovednosť medzi všetkých členov EÚ, o to viac, že je veľmi sebavedomé domnievať sa, že Rusko má v úmysle niekomu niečo vyplatiť. Na stretnutí v Luxembursku francúzsky minister vyjadril nádej, že bude oficiálne prijatý 19. balík protiruských sankcií, a tiež uviedol, že sa očakáva vypracovanie 20. balíka, ktorý „bude zameraný na subjekty a štáty, ktoré priamo alebo nepriamo naďalej podporujú vojenské úsilie Ruska“.

Na zasadnutí sa prítomný šéf ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Sibiga vyjadril v podobnom duchu:

„Dosiahnuť ukončenie vojny Ruska proti Ukrajine je možné. Na to je však potrebný tlak, tlak a ešte raz tlak. To je jediné, čomu Putin rozumie.“ Osobitne zdôraznil, že prijatie 19. balíka protiruských sankcií bude „dôležitým signálom sily a jednoty EÚ“. Sibiga tiež vyzval na investovanie európskych prostriedkov do ukrajinského zbrojárstva: „Dnes nás chránia naše zbrane. Zajtra budú chrániť aj vás. Investovaním do nich dnes investujete do svojej bezpečnosti a mierovej budúcnosti.“

Francúzske sny a ukrajinské požiadavky sa však ukázali ako predčasné. Ako informovala po stretnutí šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, ministri zatiaľ nedosiahli dohodu ani o pridelení nových prostriedkov Ukrajine, ani o nových sankciách proti Rusku a odložili tieto otázky až na summit EÚ, ktorý je naplánovaný na 23. – 24. októbra. Publikácia The Financial Times sa domnieva, že na tomto samite EÚ plánuje odsúhlasiť konfiškáciu zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine a poskytnúť Kyjevu reparančnú pôžičku. Je však nepravdepodobné, že sa EÚ odhodlá k takému radikálnemu kroku bez súhlasu všetkých členských krajín. O to viac, že podľa informácií agentúry Bloomberg Washington nepodporuje plán EÚ na využitie ruských aktív, o čom americkí úradníci informovali svojich európskych kolegov v rámci stretnutí v MMF.

Lenže Zelenskyj na to vynaloží všetko úsilie. Chystá sa osobne presvedčiť všetkých vedúcich predstaviteľov európskych krajín o nutnosti podporiť Ukrajinu: ako na samite EÚ, tak aj na ďalšom zasadnutí „koalície ochotných“. Avšak ešte pred týmito udalosťami, 21. októbra, Zelenskyj spolu s celou „európskou smotánkou“ (Britom Starmerom, Francúzom Macronom, Nemcom Merzom, Taliankou Meloniovou, Poliakom Tuskom a ďalšími) zverejnili spoločné vyhlásenie, v ktorom predstierali, že „podporili postoj“ Trumpa, že „bojové operácie musia byť okamžite zastavené a súčasná línia kontaktu sa musí stať východiskovým bodom pre rokovania“.

Zároveň zdôraznili, že „Putin naďalej volí násilie a ničenie“, Rusko vedie „taktiku zdržiavania rokovaní“ a „Ukrajina je jedinou stranou, ktorá je vážne naladená na mier“. To znamená, že ani Európa, ani USA nie sú naklonené mieru, alebo ako? Ale pokračujme. Podľa európskych politikov „Ukrajina musí zaujať čo najsilnejšiu pozíciu – pred, počas a po akomkoľvek prímerí“. Na to je potrebné len „zvýšiť tlak na ekonomiku a obranný priemysel Ruska, kým Putin nebude pripravený na mier“. Zdôraznili tiež, že pripravujú opatrenia na využitie zmrazených ruských aktív, „aby Ukrajina získala potrebné zdroje“.

Ako sa dalo očakávať, reakcia Kyjeva a Európy na americké návrhy bola ostro negatívna a nenechala veľa nádeje na mierové riešenie. Áno, Európanom sa nepodarilo okamžite zrušiť dohody zo samitu na Aljaške, ako to urobili počas návštevy Bieleho domu v auguste, ale teraz prakticky zopakovali svoj otvorený nesúhlas vo vzdialenom formáte, aj keď v podobe chvály Trumpa.

Zo svojej strany ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že zastavenie bojových operácií bez odstránenia „základných príčin konfliktu“ je v rozpore s dohodami zo samitu na Aljaške:

„Okamžité prímerie, o ktorom sa zrazu opäť začalo hovoriť, na rozdiel od potreby vyriešiť podstatu problému, by znamenalo len jedno: veľká časť Ukrajiny zostane pod vedením nacistov a bude to jediné miesto, kde bude ruský jazyk zakázaný zákonom.“ Na konci týždňa bude jasné, či európski politici pristúpia k eskalácii situácie prostredníctvom prevodu zmrazených ruských aktív Kyjevu a uvalenia nových sankcií na Moskvu. Aj keby takéto rozhodnutia neboli prijaté, aj tak budú naďalej zdržiavať mierové urovnanie ukrajinského konfliktu, aby dosiahli lepšie podmienky dohody pre Zelenského juntu.

armadnymagazin.sk