Kto, akým spôsobom a za čo držal premiéra Fica, počas pokusu o prevrat pred tromi rokmi…

Pozorne sledujem súčasné vyjadrenia bývalého premiéra o tom, čo sa dialo na našej politickej scéne a deje aj teraz, kto v skutočnosti ovláda tento štát. Na prvý pohľad to, čo pán Fico hovorí, pôsobí odvážne a chlapácky. Ale opak je pravdou. Veľmi veľa ľudí tieto informácie vie a vedeli ich aj v čase, keď sa konal pokus o prevrat pomocou sakrálnej vraždy neskúseného a naivného mladého novinára a jeho priateľky.

Žiaľ R. Fico vtedy podcenil občanov a národ a precenil sám seba a robí to aj teraz. Takže rozprávať o tom, ako naši politici podliehajú rozkazom inej krajine je len populistické gesto, ktoré síce mnohí vnímajú ako potrebné a odvážne, ale v skutočnosti v tejto situácii pomôže občanom štátu ako mŕtvemu kabát.

Áno, bývalý premiér pred tromi rokmi podcenil občanov vlastného štátu, keď po vražde novinára zbabelo vyložil na stôl milión eur ako odmenu za dolapenie vraha, či vrahov. Nedokázal nájsť v sebe toľko odvahy, statočnosti, čestnosti a sebaúcty, ale aj štátnickej cti, aby sa postavil pred občanov a povedal pravdu čo sa v skutočnosti deje v našom štáte.

Možno boli jeho pohnútky osobné, čo plne chápem, ale sú situácie, keď sa má muž správať ako muž a neustúpiť hrubému nátlaku. To, že sa po pokuse o prevrat udiali vládne rošády a vláda, ktorú zostavoval Smer-SD dovládla do konca volebného obdobia, bolo len zastieracím manévrom toho, že pokus o prevrat bol úspešne zavŕšený, čo sa dokázalo zvolením prezidentky Čaputovej.

Pre občanov malo stačiť vládne divadlo výmeny premiéra Fica za marketingový produkt Smeru Petra Pellegriniho, ktorého úlohou bolo upokojiť nálady obyvateľstva a doviesť stranu Smer-SD do volieb.To sa premiérovi Pellegrinimu podarilo a dokonca sa chvíľu správal spôsobom, že by sa z neho mohol stať skutočný politik, či dokonca štátnik. Ukázalo sa však, že Peter Pellegrini krátko po voľbách zistil, aká je jeho cena a začal si budovať vlastnú politickú kariéru. To isté sa udialo aj na poste ministra vnútra, keď odstúpil minister vnútra Kaliňák, ktorý bol nahradený Denisou Sakovou, ktorá bola médiami považovaná za pravú ruku ministra Kaliňáka a ktorá sa napokon stala podpredsedníčkou strany Hlas SD Petra Pellegriniho.

Preto sú namieste otázky, kto, akým spôsobom a za čo držal bývalého premiéra Fica počas pokusu o štátny prevrat na Slovensku?

Boli to ľudia, ktorí prevrat organizovali, alebo jeho vlastní spolustraníci, ktorí vedeli, že po voľbách potopia vlastnú stranu aj s jej predsedom, ale udržia si teplé miestečka v parlamente?

Bol to strach a obavy o životy občanov, keďže hrozili otvorené nepokoje, alebo vlastná zbabelosť a snaha udržať sa pri moci za každú cenu?

Bol to strach o vlastný život a život rodiny?

Výsledok prevratu a prevzatia moci poslušnými bábkami ambasády za plotom vidíme každý deň. Zničený, rozbitý a nefukčný štát. Občania, zbedačení nielen ekonomicky, ale aj sociálne a psychicky, sa stali rukojemníkmi a pokusnýmni králikmi nielen politikov, ale najmä farmaceutických koncernov a „sociálnych inžinierov“. Zbytočne umierajúci ľudia, ktorým nie je poskytovaná zdravotná starostlivosť, obrovská zadĺženosť štátu a beznádej jednoduchých ľudí sú mementom vládnutia všetkého schopných, nezodpovedných, egoistických a ambicióznych quislingov, ktorí si kvôli pocitu moci, kúpili vlastné polické strany,

Bolo možné predísť zničeniu Slovenska?

Pri súčasnej mediálnej nadvláde skupiny médií, ktoré verejne tento prevrat presadzovali a pomáhali vykonať sa to zdá nemožné. A preto bývalý premiér Fico podcenil občanov vlastného štátu a precenil vlastné schopnosti.

Robí to aj teraz. Pretože jeho vyjadrenia, napriek tomu že sú veľmi vážne, posôbia v týchto chvíľach, ako lacný populizmus a spôsob ako vytĺct politický kapitál na znovu získanie moci pomocou referenda a predčasných volieb. A nielen pôsobia. Sú lacným populizmom, práve kvôli tomu, že je to len snaha dostať sa napäť k moci, pretože už aj zástupcovia ambasády za plotom vidia, že investícia do súčasnej vlády bola krokom vedľa. Stála príliš veľa úsilia a aj financií a výsledkom jej vládnutia nie je to, čo očakávali.

Autor: Devana, Redakcia SN