Komu slúžia a koho chránia médiá?

Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini sa v relácii TA3 Téma dňa pokúsil odlíšiť od Smeru-SD aj v ďalšej oblasti, ktorou je sloboda prejavu. Vyhlásil, že každému, kto sa chce angažovať v politike, musia stačiť “tie štyri televízie, ktoré na Slovensku máme” a nepotrebuje legitimizovať alternatívne médiá… Priznám sa, že ma až nadvihlo z gauča a dnes som si spomínanú pasáž prehral ešte raz, či som dobre počul.

Peter Pellegrini buď nepozná mediálne prostredie na Slovensku alebo nehanebne klame.  So slobodou médií môžu byť spokojní len centristickí politici, ktorí sú v nich varení pečení. 

Preto Zuzana Čaputová, Michal Šimečka, ale už aj Peter Pellegrini vyzdvihujú úlohu novinárov, lebo tí ich buď šetria alebo otvorene zastávajú a presadzujú ich záujmy. Popri tom však dramaticky narastá počet osobností i spoločenských skupín, ktorým prístup do médií hlavného prúdu znemožnili.

Preto si napríklad konzervatívci založili vlastný denník Štandard, ktorý je tŕňom v oku liberálnych médií a obviňujú ho z dezinformácií, hoci je profesionálne oveľa kvalitnejší ako denníky N, Sme alebo Pravda. A preto

čoraz viac popredných osobností slovenského politického i kultúrneho života začalo spolupracovať s alternatívnymi médiami, pretože ich mainstream do tohto priestoru vyslovene vytlačil.

Napokon, deliť dnes médiá na seriózne a dezinformačné je dnes už zastarané.

Áno, zo začiatku publikovali na alternatívnych weboch iba podivíni a objavovali sa tam nezmysly, z ktorých mi bolo mdlo. Časom sa však toto prostredie (priamo úmerne so zvyšujúcim sa záujmom čitateľov a divákov) celkom prirodzene profesionalizovalo a dnes môžeme Hlavné správy smelo označiť za štandardný konzervatívny denník.

Mainstream a alternatíva

Že sa tam občas vyskytnú omyly alebo nepravdy? Haló, a čítate, aké sprostosti dennodenne vyprodukuje Denník N?

Dnes ten rozdiel nie je v kvalite, dnes je to súboj dvoch pohľadov na svet

a v tomto zápase vidí mainstream v alternatíve svoju obrovskú konkurenciu, ktorú sa usiluje zničiť. Viac ako o hodnoty tu teda ide o biznis. Preto sa mainstream usiluje alternatívu kriminalizovať. Že je tým posadnutá Zuzana Čaputová, je stará známa vec. Že sa v tom angažuje aj jej variant v nohaviciach Pellegrini, je však mimoriadne smutné.

Keď Peter Pellegrini pohŕdavo hovorí, že on iné médiá nepotrebuje, môže si to síce momentálne dovoliť, lebo je v televíziách a novinách hlavného prúdu vítaný.

Ale je to veľmi krátkozraký postoj márnomyseľného miláčika médií, ktorý si neuvedomuje, že dnes ho ešte potrebujú, ale toto všetko sa zmení, keď sa dostane do vlády s progresívcami. Vtedy bude Denník N, ktorý v týchto dňoch vyzerá ako tlačový orgán Hlasu-SD, opäť protežovať PS.

Pellegriniho namyslené vyhlásenie je však v prvom rade pohŕdaním nemalou časťou čitateľov, divákov a poslucháčov. Každý by si mal uvedomiť, že médiá sú nosič. Vy nezodpovedáte za jeho politickú či ideologickú orientáciu, hovoríte vlastné myšlienky a odovzdávate publiku vlastné posolstvo, aj keď s obsahom novín nemusíte súhlasiť.

Keď šéf Hlasu pohŕdavo hovorí, že on nebude dodávať vážnosť alternatívnym médiám, chce tým vari povedať, že keď ide do TA3, vzdáva úctu Kmotríkovi? Že keď je na Jojke, je to vyjadrenie lojality k Patrikovi Tkáčovi? Že keď poskytne rozhovor pre Plus 7 dní, že tým legitimizuje Jaroslava Haščáka?

Predpokladám, že nie a že by povedal, že on je tam pre divákov. Tak prečo je taký zbabelý a neúctivý voči inej časti publika? Okrem toho, že je to nezdvorilé, je to aj politicky hlúpe. Odkedy mi zahatali cestu do médií hlavného prúdu, moju popularitu to nijako neoslabilo, naopak, na moje počudovanie dramaticky stúpla.

Ľudia si ma totiž začali vyhľadávať v alternatívnych médiách, v ktorých patria rozhovory so mnou medzi najčítanejšie. Bežne majú 100 – 130 tisíc divákov, sú však aj také, čo prevyšujú 300 tisíc, čo prekonáva aj sledovanosť niektorých politických diskusií v médiách hlavného prúdu.

Samozvaní kádrováci

Je smiešne vyčítať mne, Jánovi Čarnogurskému, Jánovi Drgoncovi, Marekovi Ťapákovi alebo zosnulej Milke Zimkovej, že sme “hviezdy dezinfoscény”.

Vysvetlime si to, aby som tomu správne rozumel: vy ste nás dali na čiernu listinu a zakázali nám vystupovanie v médiách, a teraz nám vyčítate, že sme si našli priestor v alternatívnych? Úplne vážne? Máme vôbec podľa týchto samozvaných kádrovákov právo na osobný rast, zamestnanie alebo máme rovno skapať?

Petra Pellegriniho s plnou vážnosťou upozorňujem, že nastúpil cestu, na ktorej už nie je hlasom bežných ľudí, ale mocenskej elity.

Ficov rozhovor u Dannyho Kollára trochu vyrušuje aj mňa. Neviem, na čo to bolo dobré, čo mu to prinesie a hlavne – či má ešte mantinely, aby si uvedomil, že toto už nie. Ale rozhodne som ďaleko od toho, aby som moralizoval ako mainstreamové médiá – akoby boli Peter Schutz, Rado Ondřejíček alebo Arpád Soltész menšie hovädá a hulváti ako Danny Kollár.

Ja by som si s ním za jeden mikrofón nesadol, pretože o mne natáral neslýchané hlúposti, za ktoré sa nikdy neospravedlnil a pretože nemám rád ľudí, ktorí nevedia povedať vetu bez vulgarizmu (aj keď sa pri trojnásobnom expremiérovi nezvyčajne ovládal).

Ale keď to Robert Fico vyhodnotil tak, že chce osloviť aj takéto publikum, je to jeho cesta a jeho zodpovednosť, ktorú by som ja nepodstúpil, ale moralizovať nad tým ako líder Hlasu-SD považujem za nemiestne.

Kastovať médiá na prípustné a neprípustné mi príde ako brutálny zásah do slobody prejavu.

Peter Pellegrini je už kritikou Smeru priam posadnutý. Nedokáže urobiť jednu tlačovku, dať jeden príhovor alebo jedno interview bez toho, že by si kopol do svojej materskej strany. Ak je to taktika, už dávno ju prepálil.

Ak to však myslí vážne, potom je minimálne bizarné, že na jednej strane vyčíta Smeru-SSD, že sa odklonil od priestoru sociálnej demokracie (v ktorom spolu s Hlasom aj tak nikdy nebol – prísne politologicky vzaté), na druhej strane vyzdvihuje ako svojho najbližšieho spojenca pravicovo-konzervatívne KDH a na svoju stranícku palubu berie pravicových liberálov Rada Baťa, Petra Kresáka a ďalších. Títo sú vám bližší ako Smer?! Tak potom s pánombohom, moje nevyžiadané rady pre priateľov z Hlasu sa týmto skončili.

Eduard Chmelár