KOMENTÁR: Falošný tanec na Kuciakovom hrobe. Vyhrážky Matoviča a cenzúra

Falošný tanec na Kuciakovom hrobe. Je neuveriteľné, ako dlho sa na Slovensku niektorým politikom darí profesne prežívať z veľmi smutnej a pre vybraných ľudí aj bolestivej témy. Najlepšou reakciou moci by bolo riadne vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Potom sa však zobudíme s pocitom chladného závanu reality, V rámci nej politici nepotrebujú mať kauzu vyšetrenú, ale čo najdlhšie živú. Lebo politikov neživí dobrý pocit z definitívneho rozlúsknutia prípadu zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Ale politické preferencie. A tie Čaputovej, Hegerovi, Matovičovi, Šeligovi, či dokonca českej političke Pekarovej rastú len vtedy, keď im ľudia ich hru na ľútosť takpovediac papajú aj s navijakom.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Nebudeme sa hrabať v podrobnostiach prípadu. Aj keď niečo zo spisu unikne k vybraným novinárom vybraných médií, je to takmer naisto nezákonný postup. Oveľa podstatnejšie však je to, s akou vášňou a zanietením vedia politici hrať svoje hry. A to v situácii, kedy sa im naskytne príležitosť zneužívať nešťastie iných vo svoj vlastný prospech. A ako im my, občania, na toto celé pravidelne skočíme.

Emócia ako nástroj moci

Či už si to priznáme, alebo nie, politika je predovšetkým o emóciách. O emóciách, ktoré majú ovládnuť myseľ voliča. A to až do takej miery, že vo svojich vlastných názoroch, postojoch a hodnotách ostane úplne stratený. Keď sa politikom a ich partnerom v médiách, mimovládnych organizáciách a na sociálnych sieťach toto podarí, vtedy príde na rad získavanie si voličov na svoju stranu. A pre svoj vlastný prospech.

Ale nikdy nie cez hodnoty a program, ale práve cez tú emóciu. Emóciu, ktorá nám podobne, ako v bežných životných situáciách, aj tu celkom spoľahlivo zahmlieva mozog. Akú emóciu v ľuďoch vzbudila smrť mladých ľudí „Jána a Martiny“? Smútok, hnev, pomstychtivosť, strach, lásku, či ľútosť. Všetko veľmi silné. A mocné emócie, ktoré pri masovej manipulácii môžu ovládať ľudí. A tak sa aj stalo. Aj deje. Pokiaľ si niekto myslí, že Čaputová s Hegerom chodia pred Kuciakov pamätník, alebo pred podnik na Zámockej vyroniť slzičku len tak, lebo doma nemajú čo robiť, tak by sa mal čo najskôr prebudiť do sveta tvrdej pravdy. V slangu sa tomu hovorí „krokodílie slzy“ – to je presne to, s čím tam pred kamerami a objektívmi takpovediac šaškujú.

Prezidentka má buchnúť po stole

A to sme sa ešte nedostali k tomu, že táto vláda chcela slovami Matoviča ešte nedávno novinárov „dávať dole“. Lebo sa jej nepáči ich oprávnená kritika na jej adresu. Takže nie, ja osobne takúto falošnú solidaritu politikov k novinárom nepotrebujem. Ak by to vláda myslela s novinárskymi slobodami tak úprimne, neboli by dvomi najzákladnejšími výsledkami jej volebného obdobia v oblasti novinárskych slobôd vypnutie niekoľkých médií. V podstate cenzúra a vyhrážanie sa všetkým ostatným novinárom. A to so skrytým kontextom, že ak nebudú poslúchať, bude to mať následky.

Bolo by zaujímavé, keby sa na tieto záležitosti niekto normálne a slobodne pýtal aj prezidentky. Hlava štátu je v súčasnosti pod akousi nepochopiteľnou ochranou pred každým, kto by jej mohol nastaviť zrkadlo reality Slovenska. A to pod jej vedením. Postavenie novinárov sa totižto počas troch rokov týchto dvoch podivných vlád nezlepšilo ani o omrvinku. Práve naopak. A divadielka s kyticou pre Kuciaka na tom nič nezmenia. Oveľa viac by pomohlo, a to samozrejme aj vzhľadom na celkovú chaotickú a krízovú politickú situáciu, keby hlava štátu konečne buchla po stole. A narobila si poriadok s Matovičom, Hegerom a ich spolupracovníkmi.

Ide im len o seba

Záverom je teda potrebné jednoznačne skonštatovať, že si my, ako občania, nesmieme mýliť pojmy s dojmami. Súčasná vláda nechcela, nechce a ani nemá v pláne spraviť niečo pre novinárov. A ich postavenie v spoločnosti. Keď je príležitosť zviesť sa na téme smrti Jána Kuciaka, tak to predstavitelia Hegerovej vlády urobia. A keď je príležitosť plakať nad obeťami opitého vodiča, tak to jej predstavitelia urobia. Rovnako využijú príležitosť zviesť sa na nešťastí obetí teroristického útoku na LGBTI komunitu v Teplárni. Urobia to. A keď príde v budúcnosti hocijaká iná príležitosť ovládať emócie más, tak ju jednoducho bez váhania využijú. Ale nie pre nás, občanov. Ale pre seba, svoj úspech a v neposlednom rade pre svoju peňaženku. Ak sa hocikto z nás domnieva, že je to v súčasnosti inak, najlepším plánom je pravdepodobne nastaviť si budík na čo najskoršiu hodinu.

ereport.sk