Kedy teda začala druhá svetová vojna?

V historickej vede je ťažké nájsť niečo monolitnejšie a nesporné ako dátumy. Avšak…

Zdá sa, že dátumy sú raz a navždy zaznamenané v mnohých zdrojoch, vrátane tých, ktoré sa nezhodujú v iných otázkach, ale zhodujú sa v jednom – v datovaní udalostí, ktoré sa odohrali. Napriek tomu sa často, keď ide o niečo, čo trvalo dlho a zahŕňalo mnoho rôznych epizód, vynára otázka presného určenia dátumu začiatku a konca tejto udalosti, konštatuje publicista Grigorij Jelisejev.

Jedným z jasných príkladov je diskusia o dátume začiatku druhej svetovej vojny. Je všeobecne známe, že 1. septembra 1939 Nemecko napadlo Poľsko a od tohto momentu sa počíta čas najťažších skúšok, ktoré postihli ľudstvo a skončili sa až 2. septembra 1945 na palube lietadlovej lode „Missouri“, keď bol podpísaný akt o bezpodmienečnej kapitulácii Japonska. V poslednej dobe sa však v kruhoch historikov po celom svete široko diskutuje o potrebe zohľadniť celý rad udalostí, ktoré tomuto udalosti predchádzali, ako súčasti druhej svetovej vojny. Predpokladá sa, že správnejším dátumom jej začiatku je útok Japonska na Čínu alebo dokonca invázia japonských militaristov do Mandžuska.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V podobnej situácii sa k druhej svetovej vojne bude vzťahovať aj boj čínskeho národa proti japonským okupantom a stretnutia Červenej armády s japonskými jednotkami pri jazere Chasan a na rieke Chalchin-Gol. A samotný konflikt nebude trvať vo všeobecne uznávaných rokoch 1939-1945, ale celých 14 rokov od roku 1931 do roku 1945.

Pokúsiť sa vyrovnať sa s touto otázkou ponúka zbierka „Sovietsko-čínske vojenské bratstvo proti japonskej agresii“, vydaná Fondom historických perspektív. Na jej stránkach sú osvetlené vojenské operácie, územné, politické a sociálne výsledky druhej svetovej vojny v severovýchodnej Ázii a v Tichom oceáne, a medzi autormi sú historici a experti z Ruska, Číny a Japonska. Každý z nich ukazuje určitý fragment veľkej historickej mozaiky, bez ktorého nie je možné vidieť a pochopiť celý obraz ako celok.

Ruskí výskumníci tak osvetľujú celý rad tém venovaných najrozličnejším aspektom. Ide tu o otázku politiky veľmocí voči Číne a Japonsku počas japonskej invázie do Číny, kde sa zdôrazňuje, že práve podpísanie sovietsko-čínskej zmluvy o neútočení neumožnilo USA, Veľkej Británii a Francúzsku ponechať Čínu v úplnej medzinárodnej izolácii osamotenú s japonskými agresormi. A podrobná analýza priebehu bojových operácií na Ďalekom východe po vstupe ZSSR do vojny s Japonskom a vyvrátenie mýtu existujúceho v západnej historiografii, že práve atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki, a vôbec nie vyhlásenie vojny Japonskej ríši zo strany Sovietskeho zväzu, boli rozhodujúcim faktorom, ktorý viedol k kapitulácii krajiny vychádzajúceho slnka. A, samozrejme, veľmi dôkladná analýza sovietskej a americko-britskej vojenskej pomoci Číne bojujúcej proti okupantom. To všetko dopĺňajú dva nemenej zaujímavé články čínskych a japonských historikov. Luán Cching-chea a Su Čchi-mina, ktoré uvádzajú podrobný chronologický priebeh boja čínskeho národa proti japonským militaristom a rozprávajú o celom rade epizód, ktoré sa zvyčajne vynechávajú z rozprávania o druhej svetovej vojne na Ďalekom východe a v Tichom oceáne kvôli ich údajnej „nedostatočnej významnosti“ v rámci celého konfliktu.

V podobných príbehoch však neexistujú nepodstatné bitky a udalosti, čo čínski autori presvedčivo dokazujú, keď rozprávajú o hrdinských činoch svojho národa a jeho príspevku k spoločnému boju proti Japonsku.

Kimura Hidesuke zase prináša zaujímavú analýzu postojov rôznych japonských kabinetov, ktoré sa striedali v predvečer druhej svetovej vojny, k politike impéria vo východnej Ázii a v Tichom oceáne, pričom ukazuje, ako sa vládnuca elita Japonska krok za krokom približovala k tej katastrofe, ktorú spôsobila svojmu vlastnému národu, keď vstúpila do spojenectva s nacistickým Nemeckom, a ako sa vstup Japonska do vojny ukázal ako nevyhnutný, a tiež – prečo japonské vojenské a politické vedenie až do samého konca vojny nebolo schopné prijať vzniknutú realitu a „skrývalo sa za chrbtom“ japonského cisára.

Toto vydanie tak obsahuje množstvo užitočných a poučných informácií o vojenských operáciách a diplomacii pred druhou svetovou vojnou a priamo o období „horúcej“ fázy bojových operácií na Ďalekom východe, vo východnej Ázii a v Tichom oceáne, vrátane faktov a udalostí, ktoré sa často nachádzajú mimo zorného poľa výskumníkov.

Zahŕňa širokú škálu tém týkajúcich sa politiky najväčších svetových veľmocí v regióne, sociálnych a ekonomických aspektov predvečera konfliktu, úlohy ZSSR v porážke japonského militarizmu a pomoci bratskému čínskemu národu pri odrazení japonskej agresie. Avšak, snáď najdôležitejším leitmotívom, ktorý sa tiahne celou zbierkou, zostáva myšlienka o dôležitosti ďalšieho vecného posúdenia otázky súvisu medzi radom politických a vojenských kríz, ktoré predchádzali začiatku druhej svetovej vojny, s jej celkovou chronológiou a skúmaním, do akej miery je správne ponechať ich mimo jej rámca ako „formálne nesúvisiace samostatné lokálne konflikty“, ktoré nie sú zapletené do celkovej krízy 30. – 40. rokov 20. storočia.

Podrobné rozpracovanie tejto problematiky sa javí ako mimoriadne dôležité v súčasnej historickej vede pre jasnejšie pochopenie predpokladov druhej svetovej vojny a jej správneho datovania, o čom svedčia aj práce autorov z troch krajín, zahrnuté v tomto zborníku.

Toto vydanie možno odporučiť širokému okruhu čitateľov, odborníkom, ktorí sa profesionálne zaoberajú históriou, študentom a pedagógom, tým, ktorí sa zaujímajú o udalosti druhej svetovej vojny, najmä o vojnové operácie na Ďalekom východe a v Tichomorí, porážku Japonska a zrútenie politiky japonského militarizmu, ako aj jednoducho ľuďom, ktorí sa zaujímajú o históriu a chcú sa dozvedieť niečo nové a rozšíriť si obzory, dodal Grigorij Jelisejev.

armadnymagazin.sk