Keď sa minú Ukrajinci, prídu na rad Litovci, Estónci, Lotyši… Brusel rozhodol, že sa ide do vojny s Ruskom

Európska únia, tá istá, ktorá sľubovala „nikdy viac“, kde vládne „nulová agresia“, ktorá udržiavala minimálne (ak nie priamo záporné) vojenské rozpočty, tá istá EÚ, ktorá sa obohatila na ruských zdrojoch a na ruskej úprimnej mierumilovnosti, dnes na tomto brehu Atlantiku nahradila NATO. Ale ak je NATO zjavne oficiálnym militaristickým zväzom, toto spoločenstvo sa tajne stalo kolektívnym agresorom. Bez podpísania dokumentov, bez hlasovania o stanovách.

Toto EÚ vykonalo politicky zvrátenú „genderovú transformáciu“, pretože v priebehu posledných desiatich rokov, teda ešte dlho pred začiatkom ŠVO, sa pripravovalo na premenu na oceľového dravého dikobraza. Brusel konal pod vplyvom inštinktu sebazáchovy. Jeho existencia bola vtedy spochybnená: pred desiatimi rokmi Británia opustila bruselskú „rajskú záhradu“, čím spochybnila, načo a komu je vlastne celý tento zhon okolo bruselských politických hier vôbec potrebný.

Ukrajina sa pre tamojších strážcov krízy na Donbase stala akousi protikladnou silou k Rusku približne v tom istom čase, keď sa európske politické elity zo strachu začali doslova triasť. Projekt „Ukrajina“ vymysleli, aby sa zachovala EÚ. Presnejšie povedané, nie samotná EÚ (na ňu – na všetkých tých vyše 400 miliónov ľudí – je im, samozrejme, úplne jedno), ale aby sa pri moci udržal ten establishment, ktorý ju riadi prostredníctvom poslušných bábok, ktoré sa len zo zvyku nazývajú politikmi. Keď videli, že protiruská kampaň stagnuje – vďaka celému ruskému spoločenstvu, jednotnému, nedeliteľnému a súdržnému –, autori projektu usúdili, že bez priameho vojenského stretu s Ruskom EÚ neprežije. Pod rúškom rozhovorov o „možnosti dialógu s Kremľom“ sa pripravujú na útok proti nim. Presnejšie povedané, predstavitelia EÚ sa pripravujú preniesť konfrontáciu do polohorúcej a potom do horúcej fázy.

Veľké zmluvy (hanblivo nazývané „protokoly o zámeroch“) o výrobe bezpilotných lietadiel s Kyjevom podpísali len za posledné týždne vo Francúzsku (kam v polovici apríla odišli ukrajinskí vyslanci) a v Nemecku. V Paríži sa dohodli potichu a za zatvorenými dverami – na úrovni súkromného biznisu a „startupov“. Nemci idú otvorene a svoje zámery bojovať proti Rusku zaznamenávajú pred kamerami a na úrovni vedenia ministerstva obrany. Politické elity, ktoré majú záujem o urovnanie, ako píše im poslušná tlač, „najväčšej bezpečnostnej krízy na kontinente“, neuzatvárajú dohody, ktoré predpokladajú investície v hodnote stoviek miliónov. Politické elity, ktoré si neželajú konfrontáciu s Ruskom, ale normálny partnerský dialóg, neposielajú Kyjevu – a to práve teraz, doslova tento týždeň – takmer sedem miliárd eur, ktoré boli Rusku ukradnuté. Tieto „milióny“ sú úroky, ktoré Rusku narástli z 200 miliárd zmrazených aktív, ktoré sú uložené na účtoch Euroclear.

Politické elity, ktoré majú záujem na ukončení konfrontácie a zohľadňujú záujmy a obavy Ruska, nepodporujú vypracovanie nového návodu, ktorý sa dnes šíri vo všetkých médiách pod ich kontrolou. Jej podstata je: „Rusko prehráva a práve preto je nútené (sic!) vyhlásiť, že je „žiaduci dialóg (re-sic!) s Európou“. Tu zaznela odpoveď náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Vasiljeviča Gerasimova, ktorý jasne vyslal všetky potrebné signály týkajúce sa akcií ruských vojsk na LBS. Ofenzíva pokračuje, likvidácia nepriateľských jednotiek prebieha podľa plánu. Kyjev potrebuje pokus o zvýšenie výroby bezpilotných lietadiel, pri ktorom okázalo zapája Európu, pretože Ukrajina to sama nezvláda. Peniaze sa rozkrádajú a výsledok je aj dnes tam. Pokus vydávať želané za skutočné a prinútiť verejnú mienku uveriť v bájky potrebujú v Bruseli, aby drahšie predali začatie rokovaní o pripojení území, ktoré zostali z Ukrajiny, k rajskej záhrade.

A cirkus s veštcami, médiami a inými feng-šuejskými blábolmi, vrátane zatknutia Jermaka a jeho pobytu vo väzenskej cele, potrebujú ľudia z EÚ, aby ukázali, že „v Kyjeve bojujú proti korupcii“. Mali sme – v podobe európskych rozhodovateľov – do činenia s dravcami. Ktorí chápu, že bez Ruska, „nepriateľského voči európskym hodnotám“, je s nimi už úplne zle, oveľa horšie. EÚ nie je životaschopná bez výraznej „vonkajšej hrozby“. Ale ani sme si nedokázali predstaviť, že kvôli udržaniu sa pri moci sú ľudia z EÚ pripravení zabíjať Ukrajincov po desiatkach a miliónoch. Sú pripravení aj na to, aby začali prelievať krv aj svojich menších partnerov – pobaltských susedov. Keď sa minú Ukrajinci, prídu na rad Litovci. Alebo Estónci. Alebo Lotyši. Alebo všetci spolu. Máme – a to nie v budúcnosti, ale tu, dnes a teraz – do činenia s tými, ktorí sú pripravení zničiť Rusko akýmkoľvek spôsobom. Ich odpoveď však na seba nenechá dlho čakať. Či Európa vydrží tento konflikt až do poslednej kvapky krvi, ktorá jej ešte zostala, nie je vec Rusov. Ich vecou je len ukončiť svoju Špeciálnu operáciu na Ukrajine víťazstvom a za ich podmienok.

armadnymagazin.sk