Kde nie sú argumenty, tam je „vedecký konsenzus“ alebo ako funguje súčasná veda riadená peniazmi a ideologickými požiadavkami

„Keď sa vo vede začne hovoriť o vedeckom konsenze, tak je to väčšinou stav dôkaznej núdze,“ píše vo svojom príspevku na sociálnej sieti dlhoročný sudca, niekdajší šéf Najvyššieho súdu SR a bývalý minister spravodlivosti SR Štefan Harabin, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie experta na matematické modelovanie RNDr. Tomáša Fürsta, Ph.D.. Ten sa na jeseň roku 2024 v rozhovore so zakladateľkou a moderátorkou Rádia Universum Martinou Kociánovou vyjadril kriticky ohľadne systému vedeckého konsenzu, ktorý v súčasnosti podlieha ideologickým požiadavkám doby a odmieta empirické dáta.

Iste mnohým neuniklo, že v dôkaznej núdzi v prípade akéhokoľvek problému, vytiahnu médiá a presstitúti zaklínadlo „vedecký konsenzus“.

Činia tak pri otepľovaní planéty, kde je vraj vedecký konsenzus na tom, že ho spôsobujú emisie CO2 produkované priemyslom.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pred 35 rokmi vyškrtla homosexuálnu orientáciu zo zoznamu chorôb iba preto, že sa tak „väčšinovo zhodla“ Americká psychiatrická asociácia (APA).

U nás sa 800 slovenských psychiatrov „zhodlo“, že Fico by mal odísť z politiky. Pritom regulárni blázni ako Matovič, Šipoš, Naď, či mentálne dekompenzovaný Šimečka ich odbornému pohľadu unikli.

Skupina 20 významných virológov sa zas „zhodla“, že vírus ktorý spôsobil pandémiu Covidu, nie je umelý a nepochádza z laboratória.

Podobná skupina vedcov sa „vedeckým konsenzom zhodla“, že očkovanie zastaví šírenie Covidu. „Neskôr sa zhodli“, že treba populáciu ešte 2x preočkovať.

Iná grupa vedcov sa „zhodla“, že mRNA vakcíny sú bezpečné a ostávajú v mieste vpichu a nemôžu sa šíriť do ďalších tkanív. Dnes sa „zhodujú“, že sa môžu dostať aj do iných tkanív, ale že nehrozí žiadna ujma.

V skutočnosti sa však počet vedeckých konsenzov rovná počtu vedeckých omylov. Keď sa vo vede začne hovoriť o vedeckom konsenze, tak je to väčšinou stav dôkaznej núdze. Princíp vedy je v experimentoch, meraniach, porovnávaní dát, v momente ak niekto musí argumentovať „konsenzom“ tak to znamená, že mu dochádzajú argumenty a vedecké dáta.

V 30. rokoch nacisti sústredili skorumpovaných vedcov pod vedecký konsenzus, že Einsteinove teórie sú nezmysly. Einstein sa vtedy opýtal, prečo to podpísali až toľkí, keď stačil jeden, čo by tie jeho „nezmysly“ vyvrátil experimentálne.

Každá ideológia sa chce zaštiťovať vedou, aby sa mohla tváriť vedecky, lebo ju potvrdzujú vedci. V 30. rokoch nacistom vedci odobrovali, že sú nadradená rasa, trockisti sa opierali o vedecký komunizmus a Covid diktatúra sa zaštiťovala vedeckým konsenzom.

O tom, ako funguje súčasná veda, vedec a matematik Tomáš Furst hovorí toto:

„Posledných 10 rokov prebieha vo vede tzv. replikačná kríza. To znamená, že keď sa napríklad vyvíjali lieky, vedci nadväzovali na predchádzajúce štúdie o účinnosti nejakých látok. Keď však tieto experimenty zopakovali znova zistili, že výsledky nezodpovedajú pôvodným štúdiám. V prípadoch týkajúcich sa rakoviny: 80% týchto štúdií nebolo možné zopakovať s rovnakým výsledkom.

Falšovanie vedeckých štúdií sa naštartovali príchodom európskych fondov pre vedu. Zrazu boli k dispozícii granty v desiatkach miliónov EUR a keď toto dáte nejakému profesorovi na regionálnej univerzite, tak sa mu zatmí pred očami a je schopný vedecky obhájiť čokoľvek.

Veda je pokazená aj preto, lebo veľa ľudí vo vede a výskume v dobrej viere ani nevedia, čo činia.

Vychádzajú z nejakých dát, ktorým nerozumejú, lebo sú merane prístrojmi, o ktorých princípoch nemajú ani tušenia. Spracúvajú dáta, pritom ich podstata im uniká a jediné, čo vedia je, že musia napísať impaktovanú štúdiu, lebo inak ich vyhodia. Tento enormný tlak na vykázanie výsledkov, kombinovaný so šialenou nevzdelanosťou tykajúcou sa správneho používania dát a ako má veda fungovať, produkuje kopu nezmyselných štúdií síce aj dobre mienených, ktoré sa ale nedajú zopakovať, pretože nie sú pravdivé. Nie len preto, že by to rovno sfalšovali, ale najčastejšie preto, lebo to nevedia urobiť.

Povinnosťou vedy je pochybovať, a nie veriť. Veda fungovala dobre, kým jej motiváciou bolo, že vedec niečo zistil a opublikoval to. To sa však zmenilo, štáty začali hodnotiť výskumné ústavy podľa toho, koľko vedeckých publikácií vydajú. A keď sa podľa tohto ukazovateľa začnú rozdeľovať peniaze, tak aj výskum sa mu prispôsobí. Zmyslom už nebolo, aby vedec na niečo prišiel, ale že vedec musí napísať, čo najviac článkov s motívom jeho inštitúcie dostať, čo najviac peňazí a on čo najväčšiu výplatu. Veľké množstvo nadaných ľudí preto odišlo z vedeckej sféry, keďže to vidia a nechcú s tým mať nič spoločné.“

Takto zhodnotil súčasné fungovanie vedy Furst.

Aj vám to pripomína ten vtip, že americkí vedci zistili, že ľudia veria všetkému, čo americkí vedci zistia?

Alebo pripájam paralelu z justičného prostredia pri konštatácii troch sudcov v senáte: …sme síce v dôkaznej núdzi, ale dospeli sme k „sudcovskému konsenzu“, že i tak treba obžalovaného obesiť… .

Odporúčam pozrieť si pripojené video a progresívci, ktorí sa najviac oháňajú vedou a vedeckým konsenzom, by sa jeho obsah mali naučiť naspamäť. Zvlášť, keď 65% z nich verí, že atentát sa nestal, ale budú protistranu obviňovať z viery v plochú zem, hoci to nikdy nikde nezaznelo.

Viac vo videu:

Zdroj: Facebook Štefan Harabin / radiouniversum.cz / InfoVojna