Kabaret v Európskej únii: konečne povedali, aké zmeny sú potrebné

Na prezentácii posledného veľkolepého diela Oswalda Spenglera diskutovali účastníci panelovej diskusie o tom, že autorove postrehy, predpovede a obavy sú v roku 2024 rovnako aktuálne ako v čase, keď ich napísal.

Veľkolepá prezentácia knihy sa konala v Mathias Corvinus Collegium, kde analyzovali posledné veľkolepé Spenglerovo dielo, Roky rozhodnutia, ktoré vyšlo v auguste 1933, píše maďarský portál Mandiner.

Kniha vznikla v citlivom období

– potvrdil Dezső Csejtei, prekladateľ, univerzitný profesor a historik filozofie, ktorého spoločná štúdia s Anikó Juhász uzatvára dielo, aby pomohla pochopiť Spenglerove myšlienky. Odborník tým poukázal na to, že v januári 1933 sa k moci dostal Adolf Hitler, avšak Spengler už mal do tej doby hotových 106 strán a nič nemenil, pretože tvrdil, že píše pre dlhšie obdobia, nie pre krátke politické obdobia.

Návrat k historickým tradíciám

Profesor zdôraznil, že autor sa odcudzoval národnému socializmu, pretože ako obyvateľ Mníchova sledoval jeho činnosť od začiatku. Odmietal masové hnutia, rasové teórie a antisemitizmus a jasne sa postavil na stranu štátnej moci, nad ktorou nemá stáť žiadna strana.

Kniha obsahuje mnoho takých postrehov a predpovedí, ktoré sú v roku 2024 rovnako aktuálne ako v čase, keď ich napísal – Spengler. Napríklad jasne hovoril o ére svetových vojen a o pomalom úpadku západnej civilizácie, ktorým sa musíme zaoberať aj dnes. Ako hlavný predstaviteľ konzervatívnej revolúcie po svetovej vojne Spengler vyhlásil, že komunizmus sa zrúti a z boľševikov sa stanú noví kapitalisti. To sme tiež zažili, ak myslíme na zmenu režimu – poznamenal Zoltán Szalai, generálny riaditeľ MCC, ktorý pripomenul, že v knihe sa objavuje anonymná, technokratická spoločnosť, ktorá sa snaží premeniť západnú kultúru, založenú na kresťansko-židovských základoch, ktorú poznáme. Autor odmietal „stádový pocit“ a zaujímalo ho, ako dokážeme vrátiť spoločnosť späť k historickým tradíciám.

Úpadková rola Európy vo svetovej politike

Počas panelovej diskusie Dezső Csejtei zdôraznil, že: služba verejnosti pre liberála nie je nič iné ako sloboda, ale pre Nemcov znamená naplnenie slobody.

V čase vydania knihy bolo Nemecko na okraji, ale Spengler ostro vnímal, že bez Nemcov sa nedá viesť svetová politika.

Profesor citoval známu vetu, že keď Nemecko kýchne, Maďarsko dostane nádchu, a dodal, že to zasiahne celý kontinent, ak v Nemecku prepukne kríza – na to upozorňoval už Spengler.

Odborník poznamenal, že v Rokoch rozhodnutia sa niektoré teórie ukázali ako nesprávne, napríklad vízia rozpadu Spojených štátov – Zoltán Szalai s úsmevom poznamenal, že s tým počkáme na novembrové prezidentské voľby.

Generálny riaditeľ zdôraznil, že Spengler bol jedným z prvých európskych mysliteľov, ktorí si všimli globalizačné procesy: konkurencia neprebieha len v rámci Európy, svetové vojny sú ovplyvnené bojmi kontinentov a kultúr.

To platí dodnes, bohužiaľ, musíme vidieť úpadkovú rolu Európy v geopolitických súvislostiach, zatiaľ čo Spojené štáty a Čína medzi sebou súťažia – dodal Zoltán Szalai, pričom ako ďalší dôležitý bod spomenul vzťah s Ruskom.

Kabaret, ktorý sa odohráva v Európskej únii

Podľa neho je jednou z najväčších debát v nemeckej spoločnosti už stáročia otázka, aký by mal byť vzťah s Ruskom. Sociálni demokrati odpovedali, že treba prepojiť nemeckú a ruskú ekonomiku, spotrebiteľov, suroviny, čo viedlo k vzniku napríklad plynovodu Nord Stream – ktorý bol zničený po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny.

Počas diskusie sa pri odpovedi na otázku z publika hovorilo aj o vlastnostiach štátnika a rôznych charakteroch až po časy Platóna, keď profesor komentoval dianie v Európskom parlamente:

Kabaret, ktorý sa odohráva v Európskej únii. Niekedy by ani v demokracii nebolo na škodu stanoviť hranice…

/ hlavnydennik.sk /