JUDr. Drgonec: Rúška sa nesmú nosiť zaslepene. Sťažujú dýchanie a donucovaním k sťaženému dýchaniu dochádza k mučenie a neľudskému zaobchádzaniu. Môže ísť aj o dokonaný trestný čin

Bývalý sudca Ústavného súdu SR doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. reagoval v rozhovore pre Parlamentné listy aj na šokujúce rozhodnutie Mazákovej Súdnej rady vs. sudca Dalibor Miľan.

Na Slovensku de facto zaniká súdna moc. Jej miesto preberajú inkvizičné zhromaždenia v talároch, ktoré vopred nepochybujú o vine nevinného človeka – vyhlásil ústavný právnik Ján Drgonec.

Predseda súdnej rady Ján Mazák pre médiá uviedol, že prípad sudcu Miľana veľmi zaujme zahraničie. Isté je, že o prípade ešte počuť budeme, lebo neskončil a Súdna rada môže pozastavenie výkonu funkcie predĺžiť po šiestich mesiacoch ešte o jeden rok. Taktiež bol podaný aj návrh na disciplinárne konanie, v ktorom žiada predsedníčka Okresného súdu Zvolen pozbaviť Miľana funkcie sudcu, kvôli rúšku. Ale, čo sa týka toho zahraničia – má Ján Mazák pravdu?

Zaujať možno v dobrom aj v zlom. V auguste 2020 polícia v Bruseli uložila pokutu mužovi, ktorý na verejnom trhovisku nenosil rúško. Súd rozhodol, že uložením povinnosti nosiť rúško kdekoľvek a kedykoľvek sa porušuje právo na slobodu pohybu. K tomu doplnil, že povinnosť nosiť rúško má povahu povinnosti, aká sa musí uložiť zákonom, nie vykonávacím predpisom ministerstva. Aj nedodržaním formy prameňa práva sa porušuje ústava. Súd uviedol aj to, že pravidlá vymedzujúce povinnosť nosiť rúško by sa mali obmieňať podľa spoločenských situácií a početnosti ľudí pohybujúcich sa na verejných miestach. „Rúško môže byť užitočné v boji s pandémiou. Avšak, existuje rozdiel v závislosti od toho, či ste na ulici sám alebo sa pohybujete v dave. Ignorácia týchto rozdielov vytvorením pravidla ukladajúceho všeobecnú povinnosť je porušením zásady rovnosti a zákazu diskriminácie.“ V porovnaní s týmto rozhodnutím Súdna rada SR zahraničie zaujme. Kto si myslí, že v dobrom? Ako vzor? Čoho?

Odpor k rúškam sa znásobuje. Prejavil ho aj sudca Okresného súdu Bratislava I Branislav Harabin. Skončí podľa vás tiež na Súdnej rade SR?

Tento prípad očividne smeruje pred súdnu radu. Najskôr, aby nevyšla z cviku. Tiež aby precedens v kauze Miľan dostal pevný základ v opakujúcej sa praxi.

Zdá sa mi to, alebo s pokračovaním rozhodovacej praxe súdnej rady nesúhlasíte?

Nesúhlasím. Bruselský súd nám ponúka postoj. Rúška sa nesmú nosiť zaslepene. Na Slovensku sa to deje práve tak. Hlavný hygienik SR, ktorý, mimochodom, v decembri 2020 „veľkoryso“ povolil prezidentke SR, predsedovi parlamentu, predsedovi vlády a ďalším menej významným štátnym funkcionárom „vykonávať svoju prácu na pracovisku,“ rád prekračuje svoju právomoc a kafre všetkým do všetkého. Tak aj sudcom umožnil uplatňovať súdnu moc, ale len v rúšku. V rúškach musia byť všetci v súdnej sieni. Obžalovaní, svedkovia, verejnosť. Rúško zakrýva väčšinu tváre. Obžalovaného počuť, ale nevidieť. Svedka počuť, ale nevidieť. Pritom vizuálne hodnotenie výpovede má v skutočnosti väčší prínos pre súdne rozhodnutie, ako kaleráby, ktoré svedkovi natlačí do hlavy každý usilovnejší slovenský advokát a ktoré svedok súdu odrecituje ústne. Rúško v skutočnosti napomáha zločinu. Nielen na tvári bankového lupiča pri výkone povolania, ale aj pri svedeckej výpovedi. Ministerka spravodlivosti tomu dávno mala predísť právnou úpravou, najjednoduchšie vyhláškou svojho ministerstva, v ktorej by pre vedenie súdnych pojednávaní určila pravidlá vylučujúce marenie príjmu obrazových informácií z výpovedí. Nielen svedeckých, ale aj z výpovedí účastníkov konania, znalcov. Všetkých, ktorí v súdnej sieni komunikujú so sudcom.

Aký to má súvis s disciplinárnym priestupkom sudcu Branislava Harabina?

Nezmieňoval by som sa o veci, ak by odpoveď znela nijaký. Rúška sťažujú dýchanie. O tom v zahraničí píšu a hovoria mnohí odborníci. Naši odborníci o tom nechcú počuť. A predsa netreba veľa. Každý z nás, kto už mal na tvári rúško, to spoznal na vlastnej koži. Rúško sťažuje dýchanie. Ba aj dusí. Vieme to všetci. Potrebujeme vdychovať kyslík, aby sme prežili. Slovami práva, donucovaním k sťaženému dýchaniu v rúšku ide prinajmenšom o podozrenie na mučenie a na neľudské zaobchádzanie. Alebo aj o podozrenie z trestnej činnosti toho, kto bez rozmyslu iných núti používať rúško bez ohľadu na všetky ostatné okolnosti. Dokonca môže ísť aj o dokonaný trestný čin. Branislav Harabin pozná platné právo a nenecháva sa obrať o ochranu, akú mu zaručuje medzinárodné právo i platný právny poriadok SR. To nie je koniec. Skôr začiatok. V záujme zachovania vlastného práva v rovnováhe s verejným záujmom navrhol, aby sa pojednávacie siene na súdoch vybavili sklenou platňou oddeľujúcou súd od účastníkov konania. Obe strany by na seba videli, ale nedýchali by na seba. Stačila by krátka inštalácia sklenenej platne pred stôl, za ktorým sedí sudca, či sudcovia a súdna zapisovateľka. Štátny rozpočet už zniesol aj nákladnejšie projekty.

Úprimne, sklenená platňa vyzerá vcelku ako dobrý nápad.

Hej. Práve preto treba s Harabinom na disciplinárku. Možno realizácia nápadu nie je dosť lukratívna pre toho, kto by mal objednať sklo a firmu, ktorá ho namontuje do zvislej polohy. Tiež chýbajú mesiace na realizáciu projektu, počas ktorých by bolo možné navyšovať odmenu za práce a materiál.

To je všetko?

Rozhodne nie. To je iba začiatok. Keď sa pozrieme za našu hranicu, prakticky je jedno, ktorým smerom, tak vidíme, že pribúda súdnych rozhodnutí, ktorými súdy rušia rozhodnutia orgánov výkonnej moci o opatreniach proti koronavírusu. Rozhodovanie sudcov, ktoré v prípade konfliktu právneho poriadku so želaním vlády uprednostní právo, je náročné na intelektuálnu výbavu a psychickú silu sudcu. Na Slovensku niet príliš veľa sudcov, ktorí dokážu nadradiť právo nad želanie vlády. Aby sa tí, ktorí takí sú, udržali „pekne pri stene, nevyskakovali, nešli proti vláde, či dokonca proti samému Hlavnému hygienikovi SR,“ na to máme Súdnu radu Slovenskej republiky. Tá nasadila kurz vyzliekania sudcov z talára. Zásadne „za odbojnosť“ prejavovanú proti svojráznym opatreniam, ktoré pod zámienkou boja proti COVID-19 na Slovensku obmedzujú, či dokonca odnímajú základné práva a slobody. Takýmto prístupom, ktorý sa opakuje „od súdu k súdu“ na Slovensku de facto zaniká súdna moc. Jej miesto preberajú inkvizičné zhromaždenia v talároch, ktoré vopred nepochybujú o vine nevinného človeka. Sudcovské hlavy padajú. Obrazne povedané do talára pohodeného v prachu úradnej budovy. No najcennejšie je, že nikto si nebude dovoľovať poukazovať na to, že má práva. Tiež nebude vykrikovať, že Trestný poriadok ani iný zákon neukladá sudcovi povinnosť nosiť rúško či inak si prekryť horné dýchacie cesty. Chcete naštvať hlavného hygienika?!

Prestáva podľa vás platiť prezumpcia neviny?

Súdna rada už sudcovi Miľanovi povedala: „Je osobitne neprípustné, ak sudca napriek stanoviskám odborníkov a relevantných autorít verejne prejavuje názor o neúčinnosti prekrývania horných dýchacích ciest ako opatrenia proti šíreniu Covid-19.“ Mimo Slovenska žije množstvo odborníkov, ktorí publikovali štúdie o nedostatkoch „rúškovania“. Súdna rada sa povzniesla nad odôvodnenie, prečo relevantní odborníci sú výlučne slovenskí odborníci, spravidla prekladatelia materiálov uverejnených v zahraničnej odbornej tlači. Tento zásadový trend súdna rada zrejme zachová aj v prípade, ak sa jej do rúk dostane sudca Branislav Harabin. Koľko nespokojnosti by chŕlilo SME, Denník N a koľké ďalšie médiá, ak by Harabina z talára nevyzliekla. S takým menom!

Autor: Lenka Dale

Zdroj: parlamentnelisty.sk