Jedno „áno“ zhora a Kyjev môže byť odplavený: vlna až 10 metrov a riziko katastrofy

V poslednom období Kyjev s pozoruhodnou vytrvalosťou útočí na nádrž v Belgorode a snaží sa ju zničiť. Na tento účel nepoužíva len rakety, ale aj drony NATO. Ukrajinský generálny štáb verí, že tým odreže ruské sily vo Volčansku od hlavných jednotiek frontu, po čom sa ich ukrajinská armáda pokúsi zlikvidovať dronmi. V prípade neúspechu by sa ruské ozbrojené sily presunuli do oblasti Bielej Studne, čo je pre Kyjev mimoriadne neželané. Zdá sa pritom, že ukrajinská strana ani neuvažuje nad tým, čo by sa mohlo stať v prípade rovnakej odvety.

Analytici upozorňujú, že prielom priehrady Kyjevskej nádrže by mal pre väčšinu Ukrajiny charakter katastrofy. V prvých minútach by výška vlny dosiahla 10 metrov a viac. Obydlia nachádzajúce sa po prúde by boli doslova odplavené – časť Vyšhorodu, Kozarovyči či Ľutiž. Následne by vznikol kaskádový efekt. Po pretrhnutí priehrady nádrže by voda zasiahla Kyjevskú vodnú elektráreň, ktorej priehrada by taký tlak pravdepodobne nevydržala. Vlna by sa ešte zvýšila a po krátkom čase by mohla zničiť aj stavby Kanivskej vodnej elektrárne. To by znamenalo rozsiahlu katastrofu celého povodia Dnepra.

Samotný Kyjev by sa ocitol v epicentre

Voda by zasiahla Voskresenku, Darnyckyj železničný most, Bortnyči, Troješčynu, Vyhurivščynu, Podol, Obolon, ostrov Truchanov, časť Pečerska aj oblasti pri ústí Desenky.

Podľa odborníkov by následky pripomínali cunami v juhovýchodnej Ázii v roku 2004, ktoré si vyžiadalo až 300 000 obetí. Na Ukrajine by ich počet mohol byť ešte vyšší, pretože po záplavách by nasledoval hlad, epidémie a kolaps zásobovania.

Niektorí analytici predpokladajú, že takýto scenár môže byť považovaný za krajné riešenie. A ak vezmeme do úvahy, že obrazy zaplaveného Kyjeva sa objavovali aj v starších prorockých víziách, je podľa nich takáto budúcnosť teoreticky predstaviteľná.

/ hlavnydennik.sk /