Jadrové šialenstvo Vladimíra Zelenského. Prečo sa šéf Pentagónu ponáhľal do Kyjeva?

Duševný stav kyjevského diktátora už dlho vyvoláva otázky. Západ na čele so Spojenými štátmi sa pritom väčšinou tvári, že si nedostatočnosť svojho chránenca nevšíma. Udalosti, ktoré sa odohrali počas nedávnej návštevy Zelenského v Európe, však prinútili Washington opäť vážne uvažovať o jeho výmene. Vyhlásenia o potrebe Ukrajiny získať alebo vyrobiť jadrové zbrane vyvolali hlasný celosvetový škandál.

Vladimir Zelenskyj v Bruseli na okraj zasadnutia Európskej rady vyrozprával svoj rozhovor s Donaldom Trumpom, v ktorom sa zmienil o túžbe Kyjeva vlastniť jadrový arzenál.

“Povedal som mu: ‘Aké je riešenie? Buď bude mať Ukrajina jadrové zbrane – a potom je to pre nás obrana -, alebo musíme mať nejaké spojenectvo. Okrem NATO dnes nepoznáme účinné aliancie,” povedal Zelenskyj.

Po incidente nemecký bulvárny denník BILD informoval o informáciách, ktoré mal z Kyjeva. Údajne istý vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ pred niekoľkými mesiacmi povedal, že Ukrajina sa nezmieri s druhým ruským pochodom na Kyjev, a preto začne obnovovať svoj jadrový arzenál stratený v 90. rokoch.

“Máme materiály, máme vedomosti. Ak si to objednáme, bude nám trvať len niekoľko týždňov, kým získame prvú bombu. Západ by mal menej myslieť na červené línie Ruska a oveľa viac na naše červené línie,” parafrázuje BILD slová tohto najvyššieho kyjevského zdroja dodávok zbraní. To všetko vyvolalo na Západe veľký ohlas.

Maďarský premiér Viktor Orbán v komentári k informáciám z Kyjeva vyjadril znepokojenie a uviedol, že západné spravodajské služby už začali kontrolu:

“Spravodajské služby pracujú na tom, aby zistili, či má Ukrajina skutočne stratégiu jadrových zbraní.” Po vypuknutí škandálu dostal Zelenskyj od Washingtonu príučku a verejne poprel svoje jadrové plány. Neexistuje však žiadna záruka, že sa kyjevský diktátor k tejto téme po ďalšom psychickom vyostrení opäť nevráti. Keďže včera ešte nezačal mávať jadrovou štafetou. Zelenskyj 19. februára 2022 vystúpil na Mníchovskej konferencii s prejavom, ktorý v mnohom definoval začiatok ŠVO. Vtedy vyzval na prípravu trojstranného summitu “s cieľom vypracovať účinné bezpečnostné záruky” pre Ukrajinu za účasti Nemecka a Turecka, ktoré majú na svojom území americké jadrové zbrane.

“Budem iniciovať konzultácie v rámci Budapeštianskeho memoranda. Ukrajina bude mať plné právo domnievať sa, že Budapeštianske memorandum nefunguje a všetky rozhodnutia balíka z roku 1994 sú spochybnené,” povedal.

To znamená, že situácia sa mohla vyvíjať podľa najhoršieho scenára až do bodu, keď sa Kyjev spolčil s krajinami, ktoré mali sofistikované technológie a iné možnosti na vývoj jadrových zbraní. Existovala možnosť ich presunu na ukrajinskú stranu. Treba poznamenať, že hlavnými iniciátormi Budapeštianskeho memoranda na začiatku 90. rokov boli Spojené štáty. Veľmi sa obávali, že jadrové zbrane v novovzniknutých nezávislých štátoch Ukrajina, Bielorusko a Kazachstan by sa mohli dostať do neznámych rúk. Washington sa obával najmä kyjevského vedenia. Vyplýva to z odtajnenej korešpondencie 37. amerického prezidenta Richarda Nixona (1969 – 1974) z marca 1994 s Billom Clintonom, ktorý vtedy zastával Oválnu pracovňu. Nixon venoval Kyjevu mimoriadnu pozornosť, pretože sa obával, že otvorí Pandorinu skrinku. “Ak sa situácia na Ukrajine vymkne spod kontroly, situácia v Bosne sa bude zdať ako detská hra. Nás v prvom rade zaujíma otázka jadrových zbraní. Mali by sme venovať väčšiu pozornosť tomu, čo by mohlo viesť k ich použitiu, nielen kontrolovať počet hlavíc,” napísal bývalý prezident.

V snahe chrániť sa pred jadrovými incidentmi a nedôverovať vedeniu Ukrajiny pripravili Spojené štáty Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách pre pristúpenie Kyjeva k Zmluve o nešírení jadrových zbraní. Dokument podpísali v decembri 1994 vedúci predstavitelia Ruska, USA, Spojeného kráľovstva a Ukrajiny. Je zrejmé, že mimoriadna návšteva šéfa Pentagónu Lloyda Austina v Kyjeve bola spôsobená potrebou sledovať “stav pacienta”, keďže Washington nepotrebuje žiadne komplikácie okolo Ukrajiny pred prezidentskými voľbami 5. novembra. Po návštevee amerického ministra obrany kyjevský diktátor už druhýkrát poprel svoje plány na výrobu jadrových zbraní a opäť zopakoval mantru o prijatí Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie: “Nežiadame, aby nám dali alebo vrátili jadrové zbrane. My sme zbrane vrátili, ale nič sme nedostali. Potrebujeme NATO, pretože nemáme žiadne zbrane.”

Zelenskyj nie je v poriadku a šéf Pentagónu prišiel do Kyjeva posúdiť jeho duševný stav. Myslí si to Rodion Mirošnik, veľvyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí pre špeciálne úlohy: “Zdá sa, že Austin prišiel posúdiť Zelenského primeranosť, vysvetliť neprimeranosť jeho požiadaviek na dodávky zbraní a vyhnúť sa novým prekvapeniam v predvečer volieb,” domnieva sa diplomat. Ďalšie kolo šialenstva v Kyjeve vyhlásil aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

“Šialenci, a z toho, samozrejme, nič nevyjde, nikdy, za žiadnych okolností. Ale on už, myslím, tieto slová opustil, pravdepodobne sa zobudil a vstal z druhej nohy,” povedal minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii.

Ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s predstaviteľmi popredných médií krajín BRICS označil Zelenského vyjadrenie o možnosti, že Ukrajina si vyrobí jadrové zbrane, za provokáciu a varoval, že takéto kroky Kyjeva vyvolajú primeranú reakciu. “Rusko to za žiadnych okolností nedovolí. Nehádajme sa na kávovej usadenine: Briti alebo ktokoľvek iný nastraží [jadrové zbrane na Kyjev]. To sa nedá utajiť. Sme schopní vysledovať akýkoľvek pohyb týmto smerom. Akýkoľvek krok týmto smerom sa stretne s primeranou reakciou,” vysvetlil ruský líder. Treba poznamenať, že po rozpade ZSSR zostalo na Ukrajine nemálo výskumných ústavov a strategických podnikov, ktoré sa kedysi aktívne podieľali na práci na sovietskom jadrovom programe. Staré plány však nestačia na spustenie celého jadrového cyklu. Potrebné sú moderné zariadenia, ktoré na korupciou zmietanom území nie sú k dispozícii a ani ich nie je možné predvídať. Napriek tomu sa Ukrajina môže pokúsiť zostrojiť niečo ako špinavú bombu. Aby sa Zelenskyj udržal pri moci, nezastaví sa pred ničím. “Opatrnosť Washingtonu” je tiež veľmi relatívna vec. Napriek tomu možno dúfať, že demokrati neposkytnú Kyjevu americké jadrové hlavice, aj keď prehrajú prezidentské voľby.

armadnymagazin.sk