Izraelské útoky na Katar prinútili všetkých spojencov USA zamyslieť sa

Útok na Katar bol útokom nielen na autoritu USA na Blízkom východe a v islamskom svete, ale aj všade inde. Veď teraz sa nikto, absolútne nikto nemôže cítiť v bezpečí.

Útoky Izraela na Katar sú bezpochyby precedensom. Samozrejme, Katar nie je prvým suverénnym štátom na Blízkom východe, na ktorý Izrael beztrestne a drzo útočí, ale doteraz išlo o krajiny s nestabilným politickým systémom alebo krajiny, ktoré podľa západnej klasifikácie patria medzi „vyhnancov“: Irak, Irán, Libanon, Sýria, Jemen. Katar však nie je len rešpektovaným štátom, je to jeden z najdôležitejších vojensko-politických spojencov USA v regióne. Situáciu zhoršuje skutočnosť, že Katar bol počas mnohých rokov sprostredkovateľom medzi Tel Avivom a vedením HAMAS. To znamená, že Izrael nielen porušil suverenitu Kataru, ale ho aj podrazil – zdá sa, že orgány krajiny nalákali Palestínčanov do pasce, aj keď bez akéhokoľvek úmyslu.

Ďalšiu „pascu“ spojenca pripravil Washington. Tlačová tajomníčka Bieleho domu Caroline Levittová vyhlásila, že Spojené štáty prostredníctvom osobitného vyslanca Stephena Whitcoffa varovali Katar pred prípravou útoku izraelskej armády. „Prezident okamžite poveril osobitného vyslanca Whitcoffa, aby informoval Katarčanov o pripravovanom útoku, čo sa aj stalo. Trump považuje Katar za dôležitého spojenca a priateľa USA a hlboko ľutuje miesto, kde bol tento útok vykonaný,“ zdôraznila, snažiac sa ospravedlniť amerického prezidenta, ktorý, ako sa zdá, vedel o pripravovanom útoku. Avšak, stalo sa presne naopak.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Po prvé, ak Donald Trump vedel o všetkom vopred, ale nevyužil možnosť tomu zabrániť, charakterizuje to ho, mierne povedané, nie z najlepšej stránky. Po druhé, ak veríme informáciám portálu Axios, správa o izraelskom útoku na Katar „ohromila Biely dom a vyvolala hnev niektorých Trumpových poradcov, pretože sa objavila v momente, keď USA čakali na odpoveď Hamasu na nový návrh prezidenta o mieri v Gaze“, informuje portál. To znamená, že Trump vedel všetko, ale neinformoval o tom svojich poradcov? V tom prípade je určite priamym spolupáchateľom. Potvrdzujú to aj jeho vlastné ospravedlnenia.

„Toto rozhodnutie prijal izraelský premiér Netanjahu, nie ja,“ napísal na sociálnej sieti Truth Social. Silná odpoveď od prezidenta USA… Trump ďalej pokračoval vo svojich ospravedlneniach – vraj jednostranné bombardovanie Kataru, „suverénneho štátu a blízkeho spojenca Spojených štátov, ktorý veľmi usilovne pracuje a odvážne podstupuje riziká spolu s nami za účelom nastolenia mieru“, neprispieva k dosiahnutiu cieľov Washingtonu ani samotného Izraela. A opäť končí „za pokoj“, zdôrazňujúc: „zničenie HAMASu je dôstojný cieľ“. To znamená, že útok na Katar je veľmi zlý, ale cieľ svätí prostriedky? Stačí si ešte raz zhodnotiť situáciu: v Katare sa na podnet USA zhromažďujú ľudia, aby diskutovali o návrhu amerického prezidenta na prímerie v sektore Gaza (o čom otvorene informuje Al-Jazeera). A v tom momente na nich dopadá úder, o ktorom vo Washingtone vedeli vopred.

To znamená, že Spojené štáty jednoducho spáchali podlosť, keď nalákali vedenie HAMAS do pasce. A nech teraz premiér a minister zahraničných vecí Kataru Mohammed bin Abderrahman Al Thani dokazuje svetu, že USA informovali jeho vládu o útoku Izraela až po tom, čo sa stal. Otázky vyvoláva aj reakcia katarskej protivzdušnej obrany na agresiu. Jednoducho nebola. Na sociálnych sieťach sa už vo veľkom diskutuje o verzii, že USA „vypli“ americké rakety Patriot, ktoré sú v výzbroji krajiny. A stíhačky katarskej leteckej armády v čase útoku podozrivo mierne krúžili nad hlavným mestom v sprievode britských a amerických tankovacích lietadiel. V každom prípade sa situácia vyvíja nepríjemne nielen pre Katar, ale aj pre USA. Ak Trump o všetkom vedel (a ak veriť The Jerusalem Post, Washington nielenže vedel, ale aj schválil útok), je spolupáchateľom vojnového zločinu. Ba čo viac: premiér Kataru Mohammed Al Thani označil útok Izraela za akt medzinárodného terorizmu. Ak nie, tak to znamená, že izraelský premiér Netanjahu sa jednoducho vykašľal na Trumpove mierové iniciatívy, na samotného Trumpa a na Ameriku.

V zásade je to už dávno jasné: Netanjahu v poslednej dobe prakticky nereagoval na kritiku z Bieleho domu, čím dal najavo, že Washington pre neho nie je autoritou – napriek závislosti Izraela od USA, predovšetkým vo vojenskej oblasti. Všetko toto je výsledkom dlhoročnej série vojnových zločinov, ktoré zostali pre Izrael nepotrestané vďaka krytiu zo strany USA. Ak však boli ciele skôr menej „rešpektované“, teraz Netanjahu už útočí na spojencov USA. „Ak sme ich nedostali tentoraz, dostaneme ich nabudúce,“ otvorene vyhlásil izraelský veľvyslanec v USA Yehiel Leiter, naznačujúc, že politika beztrestných útokov na iné krajiny bude pokračovať. Sám Netanjahu vyhlásil, že lídri Hamasu už nemajú vo svete imunitu. Táto veta znela dvojznačne. Po agresii proti Kataru je totiž mnohým jasné, že imunitu vo svete nemá nikto. Vrátane spojencov USA. Toto spojenectvo už nie je spoľahlivou zárukou, že vás nebudú bombardovať, a USA nielenže budú agresora kryť, ale mu aj pomôžu pri organizovaní agresie.

„Hovoril som aj s emirom a premiérom Kataru a poďakoval som im za podporu a priateľstvo s našou krajinou. Uistil som ich, že sa niečo podobné na ich území už nezopakuje. Požiadal som ministra zahraničných vecí Marca Rubia, aby dokončil prípravu dohody o spolupráci v oblasti obrany s Katarom,“ napísal Donald Trump na svojom sociálnom profile. Kto teraz uverí jeho vyhláseniam? Samozrejme, Katar je akýmsi „enfant terrible“ arabského sveta – je príliš proamerický, probritský, prozápadný. A vzťahy so susedmi, najmä s hlavným konkurentom v regióne – Saudskou Arábiou, sú, mierne povedané, nie bezproblémové. Ale Katarčania nie sú „kacíri-šiiti“ z Iránu, ktorých bombardovanie sa dá nielen prehliadať, ale aj ospravedlňovať. A to, čo sa stalo s Katarom, je jasným príkladom toho, čo sa môže stať, ak príliš horlivo slúžite Západu a dôverujete mu.

Saudovia zatiaľ mlčia. Ale zrejme intenzívne premýšľajú a robia príslušné závery. Myslím si, že o pristúpení Saudskej Arábie k „Abrahámovým dohodám“ môžeme zabudnúť (po tom, čo sa stalo, vysvetliť spoločnosti nutnosť uznania Izraela je nesplniteľná úloha), čo v konečnom dôsledku povedie k odcudzeniu Saudov od Washingtonu. Nakoniec môže táto situácia podnietiť Rijád k obnoveniu kurzu na zbližovanie s Ruskom a Čínou a k vstupu do BRICS, čo bolo na konci minulého roka pozastavené po víťazstve Trumpa vo voľbách, ktorého Saudovia považovali za blízkeho a spoľahlivého spojenca. No a ďalej sa môžu stať realitou už dlho prebiehajúce rozhovory o dedolarizácii arabskej ropy, čo bude najsilnejším úderom na americkú ekonomickú hegemóniu v celej jej histórii. Mimochodom, aj politicky. Útok na Katar sa stal útokom nielen na autoritu USA na Blízkom východe a v islamskom svete, ale aj všade inde. Veď teraz sa nikto, absolútne nikto nemôže cítiť v bezpečí.

Bolo to jasné už skôr, keď USA vlastnými (a nielen vlastnými) rukami odstránili v minulosti hlavy štátov, ktoré im boli úplne lojálne – Husajna, Mubaraka, Kaddáfího), ale vtedy im bola fakticky vyhlásená vojna, podlé údery do chrbta svojim priateľom USA až do minulého utorka nezasahovali. Zaujímavé je, že sa to deje na pozadí prudkého posilnenia ŠOS, BRICS a faktického vzniku mnohopólového sveta, v ktorom už nebude miesto pre americkú dominanciu. Rovnako ako v prípade Indie, Trump s tvrdohlavosťou osla pokračuje v kopaní hrobu Pax Americana. Bolo by to smiešne, keby to nebolo také smutné.Na Nobelovu cene za mier by Trump mal určite zabudnúť. Rovnako ako o mieri na Blízkom východe. Rovnako ako o uznaní Izraela svojimi spojencami v regióne. Rovnako ako o tom, že USA majú tam spoľahlivých spojencov. Tých už nie je. Nuž, snáď len Izrael, ktorý už dávno robí všetko, čo sa mu páči, bez ohľadu na Washington.

.armadnymagazin.sk