Irán opäť otvorí Hormuzský prieliv, keď USA ukončia agresiu. Akýkoľvek pokus o nepovolené preplávanie prielivom skončí likvidáciou plavidla.

Za každý barel ropy, ktorý prejde úžunou si bude Irán odteraz účtovať 1 americký dolár. Irán nateraz obmedzuje plavbu v Hormuzskom prielive na trasu v blízkosti svojho pobrežia, konkrétne medzi ostrovmi Lárak a Kešm. Plavidlá sú povinné vopred predložiť zoznam prepravovaného tovaru a podrobujú sa kontrolám zameraným na pašovanie zbraní. Za prepravu je stanovený poplatok vo výške jedného dolára za barel, pričom platba je možná v bitcoinoch.

Irán bude zabezpečovať bezpečnú plavbu cez Hormuzský prieliv, ktorý znovuotvorí, až keď Spojené štáty „ukončia agresiu“. Povedal námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Saíd Chatíbzáde v rozhovore pre stanicu BBC.

Chatíbzáde konštatoval, že strategický prieliv bol „otvorený tisícročia,“ až kým USA nezačali vojnu proti Iránu. Teherán v reakcii na americko-izraelské útoky prakticky uzavrel Hormuzský prieliv, cez ktorý bežne prechádza približne pätina svetovej produkcie ropy.

USA a Irán sa v noci na stredu dohodli na dvojtýždňovom prímerí, pričom dohoda zahŕňa otvorenie Hormuzského prielivu.

Námestník šéfa iránskej diplomacie však tvrdí, že k znovuotvoreniu úžiny dôjde až potom, čo USA zastavia agresiu, čím podľa BBC zrejme narážal na útoky Izraela v Libanone.

Irán podľa jeho slov bude dodržiavať medzinárodné normy a medzinárodné práva, pričom dodal, že prieliv nie je v medzinárodných vodách a bezpečný prechod závisí od „dobrej vôle Iránu a Ománu“.

Irán medzitým zverejnil oficiálnu mapu požadovaných lodných trás v Hormuzskom prielive. Mapa ukazuje, že plavidlá musia cestovať bližšie k pobrežiu Iránu, a prvýkrát potvrdzuje, že obvyklé trasy sú teraz považované za nebezpečné kvôli riziku námorných mín.

Hormuzský prieliv je kľúčovou trasou, cez ktorú bežne prechádza približne pätina svetovej produkcie ropy. Irán ho prakticky uzavrel v reakcii na útoky Izraela a Spojených štátov, ktoré sa začali 28. februára, čo ovplyvnilo globálne dodávky dôležitých komodít a spôsobilo prudký nárast cien energií.

Teherán však súhlasil s opätovným otvorením Hormuzského prielivu v rámci dvojtýždňového prímeria, ktoré Irán uzavrel s USA v noci na stredu.

„Všetky lode, ktoré majú v úmysle preplávať Hormuzským prielivom, týmto upozorňujeme, že v záujme dodržania zásad námornej bezpečnosti a ochrany pred možnými zrážkami s námornými mínami… by mali využiť alternatívne trasy pre plavbu v Hormuzskom prielive,“ uviedli iránske Revolučné gardy v stanovisku citovanom miestnymi médiami.

Vyhlásenie obsahovalo pokyny pre alternatívnu trasu vstupu a výstupu cez prieliv.

Iránska organizácia pre prístavy a námornú dopravu (PMO) pár hodín predtým oznámila, že bezpečné trasy v Hormuzskom prielive sú vopred určené a lode ich musia využívať v koordinácii s iránskymi Revolučnými gardami, informovala Reuters.

Bezpečná vstupná trasa podľa PMO vedie z Ománskeho zálivu smerom na sever od ostrova Larak, zatiaľ čo bezpečná výstupná trasa z Perzského zálivu vedie južne od ostrova Larak smerom k Ománskemu zálivu.

Po stredajších izraelských útokoch v Libanone zaslal Irán správu Bielemu domu, v ktorej uviedol: „Nemôžeš mať koláč a zároveň ho zjesť“. Chatíbzáde objasňuje, že nie je možné žiadať prímerie, akceptovať podmienky, súhlasiť so všetkými oblasťami, na ktoré sa toto prímerie vzťahuje, a konkrétne v nich spomenúť Libanon, „a potom váš spojenec (Izrael) jednoducho začne masaker“.

USA si podľa jeho slov musia vybrať, či chcú vojnu alebo mier. „Nemôžu mať obe naraz. Navzájom sa vylučujú, to je úplne jasné,“ konštatoval.

Na otázku, či sa Irán stiahne z rokovaní, ak budú izraelské útoky pokračovať, odpovedal, že Teherán sa sústreďuje na blaho celého Blízkeho východu. Izraelské útoky označil za „vážne porušenie“ americko-iránskeho prímeria a predstavujú „istý druh genocídy“.

Dohoda o prímerí zahŕňa aj Libanon a Irán a jeho spojenci sú ochotní ju prijať, povedal v reakcii na otázku, či Teherán požiada libanonské militantné hnutie Hizballáh, aby prestalo s raketovými útokmi na Izrael.

Chatíbzáde v rozhovore uviedol, že nepopiera, že iránski vojenskí velitelia radia, školia a vyzbrojujú militantov Hizballáhu. Podľa svojich slov sa nehanbí povedať, že Irán poskytuje „podporu tomuto hnutiu za slobodu a odpor“, ale nie je pravda, že by konali v mene Iránu.

Kto prepláva bez povolenia, bude zničený. Irán vyberá mýto za plavbu cez Hormuzský prieliv. Na platbu je len pár sekúnd

Irán nateraz obmedzuje plavbu v Hormuzskom prielive na trasu v blízkosti svojho pobrežia, konkrétne medzi ostrovmi Lárak a Kešm. Plavidlá sú povinné vopred predložiť zoznam prepravovaného tovaru a podrobujú sa kontrolám zameraným na pašovanie zbraní. Za prepravu je stanovený poplatok vo výške jedného dolára za barel, pričom platba je možná v bitcoinoch.

Podľa vyjadrení šéfa iránskej hospodárskej komory Hamída Hosejního pre Financial Times zavádza Irán v strategickom prielive prísny režim. Každý naložený tanker musí prejsť previerkou a zaplatiť mýto v digitálnych menách, čo krajine umožňuje obchádzať finančné obmedzenia. Teherán trvá na tom, že musí mať prehľad o každej lodi, pričom sadzba jeden dolár za barel sa týka výhradne plne naložených plavidiel.

Okamžitá platba mýta v bitcoinoch

Irán využíva kryptomeny ako nástroj na obchádzanie sankcií – po vyhodnotení nákladu majú lode len niekoľko sekúnd na zaplatenie mýta v bitcoinoch, čo znemožňuje vystopovanie platby. Hosejní však pripojil aj mrazivé varovanie: akýkoľvek pokus o nepovolené preplávanie prielivom skončí likvidáciou plavidla.

Podľa informácií Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) schválil iránsky parlament 30. marca operačný plán, ktorý oficiálne zavádza tranzitné poplatky. Okrem finančných podmienok pribudli aj politické požiadavky: v žiadostiach o prejazd sa musí striktne uvádzať názov „Perzský záliv“, pričom označenie „Arabský záliv“ je neprípustné. Člen parlamentu zároveň navrhol kľúč na rozdelenie výnosov, podľa ktorého má 30 % príjmov smerovať na obranu a zvyšných 70 % na kompenzáciu vojnových škôd.

Dôvodom povinných kontrol všetkých lodí je podľa Iránu snaha zamedziť pašovaniu zbraní počas aktuálneho prímeria. Hosejní potvrdil, že hoci krajina nezakazuje prevoz bežného tovaru, administratívna a fyzická náročnosť previerok spôsobí zdržania, čo v praxi znamená faktické obmedzenie kapacity prielivu.

V priebehu 24 hodín, od polnoci 7. apríla do polnoci 8. apríla, bolo v prielive zaznamenaných celkovo 16 plavidiel. Smerom z Ománskeho zálivu do prielivu vplávalo päť iránskych nákladných lodí. V opačnom smere prieliv opustilo desať medzinárodných plavidiel (tri tankery a šesť nákladných lodí) a jedna iránska loď bližšie nešpecifikovaného typu.

Jack Kennedy, odborník na Blízky východ zo spoločnosti S&P Global Market Intelligence, pre The New York Times uviedol, že súčasné kroky Iránu reflektujú len minimálny posun v jeho postoji v porovnaní s obdobím pred prímerím. Podľa jeho slov sú tieto opatrenia v priamom rozpore s požiadavkami Spojených štátov, ktoré trvajú na zachovaní úplne voľného a ničím neobmedzeného prístupu k tejto námornej trase.

Voľnému preplávaniu bránia technické limity Iránu pri monitorovaní lodí a trvanie na trase cez pobrežný koridor. Plošné uvoľnenie dopravy je preto podľa Kennedyho nereálne, keďže Irán nedokáže efektívne identifikovať veľké množstvo plavidiel naraz.

Poprední svetoví prepravcovia, ako sú Maersk a Mitsui O.S.K. Lines, sa naďalej vyhýbajú plavbe cez Hormuzský prieliv. Spoločnosť Maersk vo svojom vyhlásení uviedla, že hoci prímerie môže otvárať priestor na obnovu tranzitu, neposkytuje dostatočné bezpečnostné záruky. Firma preto zdôrazňuje potrebu jasnejšej definície podmienok a mieni aj naďalej presadzovať „opatrný prístup“.

Dimitris Ampatzidis, analytik rizík zo spoločnosti Kpler, uviedol, že momentálne nič nenasvedčuje hromadeniu plavidiel, ktoré by čakali na prejazd. Podľa jeho pozorovania sa väčšina prevádzkovateľov lodnej dopravy správa zdržanlivo a nateraz sa do prielivu vo väčšom počte vrátiť nechystá.

Iránske požiadavky sú pre Saudskú Arábiu červená čiara

Saudská Arábia kategoricky odmieta požiadavky Teheránu na kontrolu strategickej vodnej cesty. Alí Šibábí, komentátor s blízkymi väzbami na saudskoarabský kráľovský dvor, v tejto súvislosti vyhlásil, že akékoľvek uznanie iránskeho dohľadu nad Hormuzským prielivom predstavuje pre Rijád „červenú líniu“, ktorú nie je možné prekročiť.

Ománsky minister dopravy Saíd bin Hamúd bin Saíd Mauálí v stredu potvrdil, že Omán neplánuje zaviesť žiadne mýto za prejazd prielivom. Odvolal sa pritom na medzinárodné námorné dohody, ktorých je krajina signatárom. Zároveň však upozornil na existujúce právne vákuum, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že kľúčoví hráči ako Irán a Spojené štáty tieto úmluvy nepodpísali.

Podľa denníka The Financial Times došlo k dramatickému poklesu dopravy v Hormuzskom prielive – z predvojnových 135 lodí denne na súčasných 10 až 15 plavidiel. Údaje analytickej spoločnosti Kpler potvrdzujú kritickú situáciu v Perzskom zálive, kde na povolenie k vyplávaniu čaká celkovo 300 až 400 lodí. Z tohto počtu je 187 tankerov, ktoré zadržiavajú približne 175 miliónov barelov ropy a jej derivátov.




Zdroj: bleskovky.sk / tvnoviny.sk / pravda.sk / InfoVojna