Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík a Jednota dôchodcov na Slovensku odporučili Čaputovej, ako prvé opatrenie na boj s chudobou zakotviť v Ústave SR právo na teplo, elektrinu a vodu

Hegerova vláda sľubovala, že sa nebudú energie zdražovať. Toto už po pár dňoch neplatí a doplatia na to ako vždy tí najchudobnejší. Navrhujeme preto, aby ľudia nezostali po nezaplatení vysokých účtov za energie, teplo či vodu bez týchto komodít, ale boli chránení, uviedol šéf Inštitútu pre výskum sociálno ekonomických rizík Martin Halás.

Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík a Jednota dôchodcov na Slovensku navrhujú prezidentke Zuzane Čaputovej prvé tohto ročné opatrenie na boj s chudobou. IVRA a JDS zároveň spoločne požiadajú aj parlamentné politické strany, aby na najbližšiu schôdzu predložili takúto zmenu Ústavy Slovenskej republiky.

Michal Kotian: “Jednota dôchodcov na Slovensku ešte na stretnutí koncom roka 2022 požiadala pani prezidentku Zuzanu Čaputovú na vytvorenie odborného orgánu na boj s chudobou. Minulý rok prepadlo do chudoby skoro 200 tisíc seniorov a ich počet dosiahol celkovo pol milióna. Valorizácia, automat na zvýšenie dôchodkov, ktorý prijala ešte bývalá vláda, pomôže tento rok 2023 významne pri boji s chudobou seniorov. Stále však budeme mať seniorov, ktorí žijú osamotene, s minimálnymi dôchodkami či s príjmom pod hranicou chudoby. Potrebujeme účinné opatrenia na pomoc nielen seniorom na úrovni ústavných práv. Navrhujeme preto, aby bolo povinnosťou štátu zabezpečiť teplo, elektrinu či vodu v dostupnej cene. Nehovoríme tu iba o bezdomovcoch, ale o všetkých, ktorí sa môžu bezdomovcami z dôvodu vysokých cien stať. Alebo zostanú vo svojich príbytkoch bez tepla, elektriny či vody. Takéto opatrenie pomôže každému.”

Martin Halás: “Navrhujeme pani prezidentke ale aj poslancom NR SR aby navrhli do Ústavy v čo najkratšom čase ústavné právo občanov na teplo, elektrinu a vodu. Pre niekoho možno banálna vec, avšak vysoké účty a zdražovanie sa stali realitou minulého a tohto roka. Vláda sľubovala, že sa nebudú energie zdražovať. Toto už po pár dňoch neplatí a doplatia na to ako vždy tí najchudobnejší. Navrhujeme preto, aby ľudia nezostali po nezaplatení vysokých účtov za energie, teplo či vodu bez týchto komodít, ale boli chránení. Tak ako máme ústavné práva na zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, dôstojný život či primeraný príjem, mali by mať občania ústavne právo na základné životné komodity súvisiace s bývaním v rámci ich finančnej primeranosti a dostupnosti. Ako príklad môžem uviesť viac ako 220 tisíc poberateľov invalidných dôchodkov. Priemerný invalidný dôchodok bol v roku 2022 menej ako 300 EUR mesačne. Pre týchto ľudí je nárast 15% v energiách likvidačný. Všetci potrebujú takúto ochranu. Okrem domácností by mali tejto ochrane podliehať aj tzv. služby vo verejnom zaujme štátu ako zdravotníctvo, vzdelanie či sociálne služby. Je to prvé opatrenie, ktoré spoločne navrhujme pre boj s chudobou. Veríme, že toto opatrenie nájde odozvu”.

Vláda by mala okrem energií riešiť aj hrozbu nezamestnanosti, ktorá zvýši chudobu na Slovensku

Občianske združenia Pracujúca chudoba a Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík spoločne upozorňujú, že vláda by mala v súvislosti s vysokými cenami energií pre firmy, verejnú správu a municipality podporiť a stabilizovať pracovné miesta. Extrémnym príkladom sú hlinikáreň v Žiari nad Hronom či železiarne na Orave (OFZ), ktoré svoju prevádzku utlmujú a zamestnancov postupne prepúšťajú.

Ján Košč: „Problémy, ktoré vyplynú z prepúšťania v zasiahnutých regiónoch, ešte viac prehĺbia vysoké regionálne rozdiely a vyľudnia a rozšíria hladové doliny. Slovensko je spolu s Nemeckom, Českom a Slovinskom najviac priemyselnou krajinou EÚ, no na rozdiel od menovaných krajín je náš priemysel jednostranne zameraný a zároveň vysoko energeticky náročný. Pre prepustených zamestnancov týchto firiem v podstate neexistuje, aj napriek relatívne vysokému nedostatku zamestnancov na Slovensku, alternatíva zamestnania sa podľa kvalifikácie. Ich možnosti sú, buď sa uspokojiť s nízkymi mzdami v iných sektoroch, alebo sa presťahovať za prácou do vzdialenejších regiónov, prípadne do zahraničia. Najhoršie je, že na Slovensku dlhodobo nemáme funkčný systém celoživotného vzdelávania, kde by sa prípadne prepustení zamestnanci mohli efektívne rekvalifikovať. Rovnako je obrovským problémom, neschopnosť vlády riešiť problematiku energetickej krízy s dostatočným predstihom. O problémoch ktorým budeme čeliť sme vedeli už koncom roka 2021 a s opatreniami vláda prichádza až teraz – aj to nedostatočnými.“

Martin Halás: „Najlogickejšie riešenie pre každého zamestnávateľa ako ušetriť, resp. prežiť pri extrémnom zvyšovaní energií je a bude prepúšťanie zamestnancov. Zvyšovanie nezamestnanosti je pritom jeden z rizikových faktorov chudoby na Slovensku. Vidíme to na príklade hlinikárne v Žiari nad Hronom, kde ukončením prevádzky vznikla hladová dolina. Zasiahnuté boli nielen pracovné miesta v hlinikárni, ale aj násobne vyšší počet pracovných miest v dodávateľských firmám. Pre región je to katastrofa. Bude potrebné, aby vláda čím skôr pomohla všetkým zamestnávateľom s podporou udržania pracovných miest. Platí to pre firmy, živnostníkov, verejnú správu, mestá, obce aj VÚCčky. Riziko pádu do chudoby stúpa v regiónoch s nižšími pracovnými príležitosťami. Nezamestnanosť je pritom ekonomický faktorom s dlhším dopadom v čase, je možné, že túto stúpajúcu nezamestnanosť a tým aj ďalšie zvyšovanie chudoby na Slovensku budeme registrovať až po jednom až dvoch rokoch. Každopádne štát potom bude stáť násobne viac financií, aby vytvoril nové pracovné miesta. Bude potrebné zaviesť čím podporné opatrenia. Podpora a udržanie každého pracovného miesta rovnako ako sociálny dialóg v rámci tripartity by mali byť v súčasnosti prioritou nielen pre rezort práce ale aj pre celú vládu“.

Michal Kotian, predseda JDS,

Martin Halás, riaditeľ IVRA

Ján Košč, odborár a analytik z občianskeho združenia Pracujúca chudoba

Zdroj: veci-verejne.sk / InfoVojna