Iniciatíva advokátov Za právny štát k možnosti nahradenia kolúznej väzby alternatívnymi prostriedkami

Iniciatíva advokátov za právny štát uvádza svoje stanovisko v súvislosti s medializovaným vyjadrením špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.

Iniciatíva advokátov za právny štát (ďalej IAŠP) v súvislosti s medializovaným vyjadrením špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica uvádza svoje stanovisko k možnosti náhrady za väzbu (napríklad kauciu alebo probačný dohľad) v prípade, ak je obvinená osoba v tzv. kolúznej väzbe.

Špeciálny prokurátor vo svojom článku okrem iného uvádza, že možnosť nahradenia kolúznej väzby má základ v náleze Ústavného súdu SR I. ÚS 100/04 odkazujúceho na rozsudky ESĽP vo veci Caballero vs Spojené kráľovstvo a vo veci S. B. C. v. Spojené kráľovstvo, no uvedené rozsudky ESĽP podľa špeciálneho prokurátora vo svojej podstate neriešili prípady kolúznej väzby.

Oponentský posudok

Špeciálny prokurátor sa v článku odvoláva aj na oponentský posudok emeritného sudcu ESĽP Bohumila Repíka k novým slovenským trestným kódexom. V ktorom však nikdy nemalo byť spochybnené vylúčenie nahradenia väzby pri kolúznej väzbe.

Podľa špeciálneho prokurátora mal ESĽP aj vo veci Krejčír vs. Česká republika jednohlasne rozhodnúť, že vylúčenie nahradenia kolúznej väzby zárukou v zmysle českých vnútroštátnych predpisov nie je v rozpore s čl. 5 ods. 3 Dohovoru. Špeciálny prokurátor hneď v úvode svojho článku zdôraznil, že otázka či právna úprava pripúšťa náhradu v prípade kolúznej väzby je veľmi dôležitá najmä vo vzťahu k tomu, o akých konkrétnych väzobných veciach rozhodoval Najvyšší súd minulý týždeň a o akých bude rozhodovať o niekoľko týždňov.

Poukázal na rozsudok

IAPŠ zdôrazňuje, že „sám spomínaný emeritný sudca ESĽP a uznávaná autorita v oblasti trestného práva Bohumil Repík s poukazom na rozsudok S. B. C. v. Spojené kráľovstvo vo svojej odbornej publikácii poznamenal, že ak príslušné ustanovenia českého TP vylučujú prijatie peňažnej záruky pri taxatívne vymenovaných trestných činoch alebo pri niektorých dôvodoch väzby (t.j. vrátane kolúznej väzby), je to v rozpore s článkom 5 ods. 3 Dohovoru.

Nie je teda pravdou, že sudca Repík pri kolúznej väzbe jej náhradu alternatívnymi prostriedkami vylučuje“, uvádza jedna z iniciátorov IAŠP Marica Pirošíková (Repík, B.: Evropská úmluva o lidských právech a trestní právo. Orac, 2002, s. 231).

Krejčír vs. Česká republika

Vo veci Krejčír vs. Česká republika (na ktorú takisto odkazuje špeciálny prokurátor vo svojom článku) ESĽP upozornil okrem iného aj na to, že k porušeniu článku 5 ods. 3 Dohovoru podľa rozsudkov S .B. C. a Boicenco dôjde aj vtedy, ak právne predpisy dopredu vylúčia akýkoľvek súdny prieskum väzby, a teda možnosť domôcť sa počas jej trvania prepustenia na peňažnú záruku.

K záveru o neporušení článku 5 ods. 3 Dohovoru v prípade Krejčí dospel ESĽP aj z dôvodu, že po ukončení kolúznej väzby sťažovateľa sa mohlo rozhodnúť o prijatí záruk. Vo všetkých rozhodnutiach spomínaných vyššie a mnohých ďalších (napr. Michalko vs. SR, Piruzyan vs. Arménsko ESĽP atď.) vylúčenie prijatia záruky za väzbu priamo zo zákona (bez ohľadu na to, či ide o kolúznu väzbu) pokladá ESĽP za rozpor s čl. 5, ods. 3 Dohovoru.

Prirovnateľná k najprísnejšiemu výkonu trestu

„Podľa IAŠP má nález I. ÚS 100/04 svoje logické opodstatnenie aj v dĺžke trvania kolúznej väzby, ktorá v slovenských pomeroch nezriedka trvá aj viac ako 12, 15, či dokonca 18 mesiacov Kolúzna väzba predstavuje najprísnejšiu formu väzby prirovnateľnú k výkonu trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Pri kolúznej väzbe nemajú obvinení okrem jednej hodinovej vychádzky povolené žiadne aktivity mimo cely. Na druhej strane vyšetrovatelia majú v prípade kolúznej väzby značné právomoci aj pokiaľ ide o možnosti zamedzenia akéhokoľvek kontaktu obvineného s inou osobou ako jeho obhajcom (vrátane najbližších príbuzných), pričom pri iných typoch väzby (útekovej, pokračovacej) právomoci v takomto rozsahu nemajú“, dodáva ďalší s iniciátorov IAŠP Matej Marhavý.

Toto logické opodstatnene Nálezu I. ÚS 100/04 opäť nadväzuje a vychádza z judikatúry EĽSP, podľa ktorej rozhodovanie v rozpore s ustálenými nálezmi Ústavného súdu je v rozpore s princípom právnej istoty a zlučiteľnosti právneho režimu väzby s čl. 5 ods. 3 Dohovoru (viď Michalko vs. Slovenská republika).

Prípustná je náhrada

„Berúc do úvahy vyššie uvedené argumenty sa domnievame, že nález Ústavného súdu SR I. ÚS 100/04 logicky a spravodlivo ustálil, že aj pri kolúznej väzbe je prípustná jej náhrada v zmysle článku 5 ods. 3 Dohovoru a tento záver bol následne plne akceptovaný a reflektovaný v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu aj ostatných všeobecných súdov.

Naznačený zámer o zmenu výkladu trestného poriadku odklonením sa od viac ako 15 ročnej ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, by bolo v rozpore s princípom právnej istoty priamo vyplývajúcom z judikatúry ESĽP, ako aj z ust. čl. 154c Ústavy, podľa ktorého Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“ dodáva IAŠP.

Vzhľadom na to, že jednotlivec v súvislosti s individuálnou ústavnou sťažnosťou nemôže až do 1. januára 2025 iniciovať na Ústavnom súde SR konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou alebo Dohovorom, je namieste, aby špeciálny prokurátor vzhľadom na opačný interpretačný pohľad na ust. § 80 trestného poriadku požiadal generálneho prokurátora o kvalifikovaný návrh na Ústavný súd a získal tak definitívnu odpoveď pléna Ústavného súdu v predmetnej veci.

JUDr. Matej Marhavý

Zdroj: hlavnydennik.sk