Imunita proti opakovanej infekcii koronavírusom sa ukrýva v črevách. A vydrží nečakane dlho, ukázala nová štúdia!

Ľudia sú po prekonaní COVID-19 proti koronavírusu väčšinou chránení najmenej šesť mesiacov, ale pravdepodobne ešte oveľa dlhšie. 

Nový výskum, uverejnený v odbornom časopise Nature, poskytuje zatiaľ najsilnejší dôkaz, že imunitný systém si koronavírus „pamätá“ a dokonca aj dlhšiu dobu po odznení infekcie si naďalej zlepšuje kvalitu protilátok.

Protilátky, ktoré vznikli niekoľko mesiacov po prekonaní COVID-19, preukázali zvýšenú schopnosť blokovať koronavírus SARS-CoV-2, vrátane jeho zmutovaných variantov.

Vedci zistili, že tieto zlepšené protilátky vytvárajú imunitné bunky, ktoré sa neustále vyvíjajú, zrejme vďaka tomu, že sú dlhodobo vystavené zbytkom koronavírusu skrytým v črevách.

Na základe týchto zistení vedci predpokladajú, že keď sa uzdravený pacient nabudúce stretne s koronavírusom, bude reakcia jeho imunitného systému rýchlejšie a účinnejšia, a zabráni tak opätovnej infekcii.

„Je to naozaj skvelá správa. Typ imunitnej reakcie, ktorý tu vidíme, by mohol potenciálne poskytnúť ochranu na pomerne dlhú dobu tým, že by umožnil telu rýchlo a účinne reagovať na koronavírus po tom, čo mu bude znovu vystavené, „tvrdí hlavný autor výskumu.

Aby vedci pochopili, ako funguje „pamäť“ koronavírusu SARS-CoV-2, študovali protilátkovú odpoveď 87 ľudí v dvoch časových intervaloch. Jeden mesiac po infekcii, a potom znova o šesť mesiacov neskôr.

Presne podľa očakávaní zistili, že aj keď boli protilátky do šiestich mesiacov stále detekovateľné, ich počet sa výrazne znížil. Laboratórne pokusy ukázali, že schopnosť vzoriek plazmy účastníkov neutralizovať koronavírus sa znížila priemerne päťnásobne.

Súčasne sa ale stalo aj niečo iné. Pamäťové bunky pacientov, ktoré vyrábajú protilátky proti SARS-CoV-2, neklesali a v niektorých prípadoch dokonca mierne vzrástli.

„Celkové počty pamäťových buniek, ktoré vytvárali protilátky napádajúce Achillovu pätu vírusu, zostali rovnaké. To je dobrá správa, pretože práve tie potrebujete, ak sa znovu stretnete s koronavírusom,“ popísal lekár a imunológ Christian Gaebler.

Zvyšky koronavírusu v črevách

Bližší pohľad na pamäťové bunky odhalil aj niečo prekvapujúce. Tieto bunky prešli mnohými kolami mutácií aj potom, čo už infekcia zmizla.

A práve vďaka tomu boli protilátky, ktoré vytvárali, oveľa účinnejšie ako tie pôvodné. Ďalšie laboratórne experimenty ukázali, že táto nová sada protilátok sa dokáže lepšie prichytiť ku koronavírusu a dokáže účinnejšie rozpoznať aj jeho zmutované verzie.

„Prekvapilo nás, že pamäťové bunky sa neustále vyvíjali. To sa často stáva u chronických infekcií, ako je HIV alebo herpes, kedy vírus pretrváva v tele. Ale nečakali sme, že niečoho také dokáže aj koronavírus SARS-CoV-2, o ktorom sa predpokladá, že opustí telo, keď infekcia ustúpi, “ uviedol Michel Nussenzweig.

Ako je to možné? Koronaírus SARS-CoV-2 sa replikuje v bunkách pľúc, hrtanu aj v tenkom čreve – a práve zvyškové vírusové častice ukryté v týchto tkanivách by mohli byť hnacím motorom vývoja pamäťových buniek.

Aby túto hypotézu vedci overili, spojili sa autori štúdie sa Saurabh Mehandruem z nemocnice Mount Sinai, ktorý skúmali črevné tkanivá ľudí, ktorí sa v priemere pred tromi mesiacmi zotavili z ochorenia COVID-19.

U 7 zo 14 skúmaných ľudí tieto testy preukázali prítomnosť genetického materiálu SARS-CoV-2 a jeho proteínov v bunkách čriev.

Výskumníci zatiaľ nevedia, či sú tieto vírusové zvyšky stále infekčné, alebo sú to len pozostatky už dávno mŕtvych vírusov.

Rovnaký tím plánuje v budúcnosti tento výskum ešte rozšíriť na viac ľudí, aby vedci lepšie pochopili, akú úlohu môžu zohrávať „vírusoví čierni pasažieri“ či už v priebehu choroby, ako aj v imunite.

Zdroj: zdravie.sk