Iba blázon frivolne nemení názory, keď si to môže dovoliť, a robiť pritom z celého národa bláznov

e pravda, že iba blázon nemení názory. Problém však je, keď nejaký blázon z nás robí svojimi názormi bláznov. A ešte sa pri tom tvári, ako vedecká kapacita. Dostali sme sa do hlbokého duchovného úpadku, pretože v prvom dejstve tohto absurdného divadla médiá freneticky tlieskajú a keď padne opona, sprisahanecky mlčia.

Na Slovensku do veľkej miery platí, že takmer každý takmer každého pozná. Jedným zo zdrojov informácií novinárov je práve osobný kontakt, osobná známosť, priateľ, už niekoľkokrát oslovená osoba. Ich výroky, prípadne ich pohľad je potom viditeľný aj v odvysielaných reportážach. Otázkou zostáva, čo v prípade kritiky kolegov novinárov, keď sa neskôr ukáže, že práve kritizovaný novinár mal pravdu. Nič! Jedno veľké a ohlušujúce ticho.

V RTVS v marci tohto roka odvysielala reportáž o úmrtí 38 ročnej učiteľky z Vranova nad Topľou. Materiál vyvolal vlnu kritiky a jej autorku Mirku Ščobíkovú obvinili zo zavádzania. Kriticky sa vyjadrovali také hviezdy mainstreamového žurnalistického neba, akou je napríklad intelektuálna plytčina Zuzana Kovačič-Hanzelová. Okamžite sa toho chytili aj problematiky znalí poslanci. Zjavne v nádeji, že si na chrbte Ščobíkovej postavia politickú kampaň a podporia ňou trochu svoje ničotné profesijné kariéry. Veď „raz poslanec – navždy poslanec“. Lídrom tohto projektu sa stal poslanec Kristián Čekovský, ktorý sa preslávil svojou reportážou o pande z bratislavskej ZOO. Tú sa naozaj oplatí pozrieť. Pán Čekovský nedosiahol duchovnú úroveň ani roztomilej pandy.

Včera bola odvysielaná reportáž štábu Reportéri RTVS, ktorej názov „Výhody verzus riziká“ je veľavravná. Pri jej výrobe boli o stanovisko požiadaní aj doc. Drgonec, MUDr. Lakota, MUDr. Krčméry, sociológ Vašečka a rôzne ďalšie osobnosti, ako napríklad aj MUDr. Sabaka. Treba spomenúť aj občiansku aktivistku Zuzanu Mišákovú, Mária Lévyová ako prezidentka Asociácie práv na ochranu pacientov dostala tiež priestor. Vyjadriť sa mohol aj Michal Palkovič, hlavný patológ Úradu pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou. Reportáž informuje konzumenta vysielania o tom, ako je to s látkami, ktorými na Slovensku očkujú občanov.

Osobne zastávam názor, že vďaka tejto reportáži som nadobudla pocit, že chápem zmýšľanie niektorých vedcov a lekárov, ktorí pracovali v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny. V štýle výroku, ktorý sa pripisuje Stalinovi, že „stotisíc mŕtvych je štatistika. Jeden mŕtvy, ak je tvoj blízky, je tragédia“, sa k vedľajším účinkom vakcín stavali aj niektorí z respondentov vystupujúci v reportáži. Avšak názor si urobte sami.

Po odvysielaní reportáže ma však najviac zarazilo, aké nastalo ohlušujúce ticho. Nezachytila som žiadnu reakciu z novinárskych kruhov. Nebolo počuť, že by sa niekto ospravedlnil autorke pôvodnej reportáže. Pritom v reportáži samotná ikona medicíny vyrobená médiami povedala: „Iba blázon nemení svoje názory“. Prosím, to je lekár, o ktorom novinári vytvárajú obraz, akoby mal jediný právo vyjadrovať sa k danej problematike.

Nezachytila som ani ospravedlnenie pána poslanca Čekovského. On, ďalšia pôvodne banálna plytčina slovenskej novinárskej obce, asi ďalej pracuje na návrhu zákona, ktorým chce zmeniť fungovanie RTVS. Túto inštitúciu kritizuje tiež z dôvodu, že aj Zuzana Kovačič-Hanzelová opustila jej rady a bolo by dobré, keby takéto ikony žurnalistického neba boli súčasťou verejnoprávnej televízie.

Na záver dodávam, že pani Baťová, ktorú zasypali kvetmi od prezidentky počnúc hádam všetci, opätovne zmenila „názor“. Asi medzi bláznov nepatrí. Otázkou však zostáva, kam potom patrí? Jej najnovšie vyjadrenie pre Markízu bolo v tom zmysle, že si pomýlila smrť 47- a 38-ročnej ženy, lebo pre RTVS mala uviesť, že si pre únavu pomýlila prípad 38-ročnej Antónie a inej staršej ženy v dôchodkovom vek, keď sa s jednou z redaktoriek rozprávala po telefóne (treba si pozrieť video). Je dosť možné, že z tej záplavy kvetov sa jej zatočila hlava, a preto došlo k omylu. Možno boli medzi nimi ľalie…

Škoda len, že na čele Štátneho úradu na kontrolu liečiv stojí niekto, kto vydáva svedectvá meniace sa v čase a priestore rýchlosťou svetla. Takéto mentálne kotrmelce nerobia „blázni“. Hovorí sa im inak. V niektorých kultúrach je ich pomenovanie „oportunista“. Na Slovensku zvykli naši starí rodičia hovoriť, že kade vietor, tade plášť.

Autor: Mgr. Judita Laššáková