Huliak je politický amatér, ktorý síce narobil obrovský hluk, ale seba aj Národnú koalíciu dostal do nemožnej situácie, myslí si bývalý šéf kontrarozviedky SIS – Peter Tóth

Bývalý novinár a exriaditeľ kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth vo svojom článku píše, že to, čo sa dialo a deje v poslaneckom klube SNS je boj o moc, ktorý je však podľa neho prirodzenou súčasťou politiky.

RUDOLF HULIAK: NIČ NOVÉ POD SLOVENSKÝM SLNKOM

Kým sa dostanem k podstate veci, neodpustím si jednu poznámku na okraj. Kráľovsky sa zabávam na tom, ako sa denníčky pretekajú, kto ráznejšie, rozhodnejšie a rezolútnejšie odsúdi prestup Dušana Muňka z poslaneckého klubu Smeru do klubu SNS.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Neviem, kto tento ťah vymyslel, v každom prípade to bol politický génius. Hotový Machiavelli. Nestačí moc získať, je potrebné si ju aj udržať a náležite používať. Kto nedokáže narábať s mocou, je babrák a nemá v politike čo robiť.

Samozrejme, takpovediac ťah Muňkom by nebol potrebný, ak by sa nesplašili Rudolfovi Huliakovi kone či hormóny, ťažko povedať. Na druhej strane je potrebné uvedomiť si, že to, čo sa dialo a deje v poslaneckom klube SNS, je prirodzenou súčasťou politiky. Je to boj o moc.

My postarší si veľmi dobre pamätáme na rok 1998. Umelá strana SDK vznikla s cieľom odstaviť Vladimíra Mečiara od moci. Áno, bola to aj reakcia na zákon komplikujúci život volebným koalíciám. Prvoradým účelom vzniku SDK však bolo dosiahnutie zmeny mocenských pomerov.

A to sa po voľbách 1998 podarilo. SDK zostavila s SDĽ, SOP a SMK širokorozchodnú vládu. Politológovia to nazvali koalíciou koalícií. Netrvalo dlho a v SDK sa začali vnútorne žrať. Najmä členovia, ktorí do SDK prišli z materského KDH. Jedna skupina kádehákov na čele s Mikulášom Dzurindom sa žgárala s druhou skupinou kádehákov na čele s Jánom Čarnogurským. Spoločný nepriateľ Vladimír Mečiar bol prinajmenšom na čas eliminovaný, a preto sa mohli pustiť sami do seba. Prečo to robili? Nuž preto, lebo každý si inak predstavoval svoj podiel na moci.

Niečo veľmi podobné sa podľa mojej mienky deje v poslaneckom klube SNS. Predseda strany Andrej Danko má svoje predstavy o tom, aký podiel na moci mu patrí. A predseda hosťujúcej Národnej koalície Rudolf Huliak má zase vlastné predstavy o tom, ako by sa mal rozdeliť národniarsky podiel na moci a verejných financiách.

Problémom Rudolfa Huliaka je okolnosť, že je politický amatér. Síce narobil obrovský hluk, ale seba aj Národnú koalíciu dostal do nemožnej situácie. Vo vládnej koalícii mu verí málokto. Vlasteneckí voliči mu zo všetkých strán odkazujú, že ich hlas viac nedostane. Rudolf Huliak si v tomto postavení nemôže dovoliť povaliť vládu, pretože by ho ľudia ešte väčšmi znenávideli. Nehovoriac o tom, že aj keby prestali Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík úplne spolupracovať, koalícia by ešte stále mala v NR SR najtesnejšiu väčšinu 76 hlasov.

Celkom na záver si dovolím ešte jednu mierne osobnú poznámku. Pavel Ľupták a Ivan Ševčík na mňa pôsobia ako inteligentní ľudia a vo svojich profesiách majú nespochybniteľnú odbornosť. Škoda, že sú tak trochu vo vleku Rudolfa Huliaka, pretože ho ľudsky, odborne aj politicky prevyšujú.

Zdroj: Facebook Ďateľ / InfoVojna