Hrom z neba. Ako sa nový ruský bezpilotný stroj zachová v boji s rojom dronov?

V leteckom boji dronov s obyčajnými stíhačkami dnes najpravdepodobnejšie zvíťazia ľudia. Avšak v najbližšej budúcnosti bude umelá inteligencia riadiť drony účinnejšie než ľudia. Popredné štáty si to uvedomujú a zaobstarávajú si celé “zoo” bezpilotných lietadiel.

Perspektívny ruský bezpilotný stroj (BPLA) Grom (Hrom) dokáže ovládať roj desiatich menších dronov Molnija (Blesk). Nasadenie takejto skupiny je možné ako v prieskumných, tak v útočných operáciách. Novinárom to povedal hovorca spoločnosti Kronštadt, ktorá vyvíja bezpilotné stroj Grom.

Z prístupných zdrojov je známe, že Grom dokáže vyvinúť rýchlosť 1000 km za hodinu a pôsobiť na vzdialenosti do 800 km. Dron Molnija vyvinie rýchlosť na 700-800 km za hodinu a unesie 5-7 kg užitočného nákladu.

Niekoľko posledných rokov sme svedkami pretekov vo vývoji dronov, takže otázka o tom, čo sa zmení v leteckom boji spolu s rastom významu bezpilotného letectva, je viac než aktuálna. Skúsme sa pozrieť do najbližšej budúcnosti na príkladoch.

Jeden z najpopulárnejších scenárov nasadenia dronov sú útočné operácie, ktorých úlohou je likvidácia pozemných cieľov. Tieto scenáre sa už dnes dajú zaradiť do klasiky použitia bezpilotných strojov. Hlavný a nepopierateľný plus tejto operácie spočíva v bezpečnosti útočných lietadiel. Prečo je to dôležité?

Okrem rýdzo humanitných dôvodov existujú tiež merkantilné finančné. Ide o to, že sa výdavky na školenie pilota bombardéra dajú občas porovnať s výdavkami na cenu lietadla, ktorá je určite väčšia ako cena útočného dronu. Naviac má strata profesionálnych pilotov mocný vplyv na celkovú náladu bojujúcej armády.

Podobné útočné operácie dnes čiastočne pripomínajú počítačovú hru. Niekde ďaleko od frontovej línie sedí pri špeciálnom ovládači s niekoľkými obrazovkami pilot operátor, ktorý riadi dron. V prípade najmodernejších strojov sa tento operátor môže nachádzať na vzdialenosti niekoľkých tisíc kilometrov od bojiska.

Tento dron potrebuje samozrejme istú automatizáciu, pri vykonaní bežných operácií nie je účasť pilota operátora vôbec nutná, veď dokonca civilné lietadlá ovládajú väčšiu časť letu autopilota. Avšak v okolí cieľa, alebo pri každej zmene informačného priestoru, pustí sa do práce operátor.

V klasickej situácii, ktorá existuje už dlhé roky, napríklad v koncepcii amerických útočných protiteroristických operácií, funguje v prípade nasadenia dronov spojenie prieskumnej a útočnej funkcie. Najskôr sa koná prieskum a identifikácia cieľa, potom zasadí dron úder riadenou zbraňou, raketou triedy vzduch-zem. V prípade, že nepriateľ nemá dobrú protileteckú obranu, vyzerá všetko dosť jednoducho, efektne a účinne.

Podstatne inú situáciu vidíme v prípade, kedy má nepriateľ moderný, efektívne fungujúci systém protivzdušnej obrany. Tu je potrebné spresniť, že význam nemá ani tak existencia moderných systémov PVO, ako premyslená organizácia viacstupňovej obrany. Veď Saudská Arábia a Arménsko mali vo výzbroji počas útokov dronov v rokoch 2019-2020 celkom moderné Patrioty a S-300, avšak obe krajiny neboli, ako sa ukázalo, pripravené na bezpilotné útoky.

Ako môže teoreticky vyzerať taký útok na príklade dronu Grom s rojom menších Molnijí? Dajme tomu, že sa operátori budú nachádzať v lietadle diaľkového hliadkovania a ovládania typu A-100 Premiér. Spojenie s útočnou skupinou zabezpečí niekoľko stratosférických retranslačných dronov. Gromy môžu byť vypustené zo strategických nosných lietadiel PAK DA, ktoré dnes vyvíja Tupolevova konštrukčná kancelária.

Štyri Gromy rozdelia medzi seba funkcie. Prvý pár má prelomiť obranný systém, druhý zlikvidovať cieľ. Z prvých Gromov majú byť vypustené dva roje menších Molnijí, časť z ktorých vykonáva prieskum a zabezpečuje vysielanie informácií o celej operácii, druhá časť má potlačiť všetky komunikačné kanály na území nepriateľa, simulovať niekoľko falošných leteckých útokov, a nakoniec definitívne popliesť systém PVO a zlikvidovať jeho veliteľstvo.

Pár útočných Gromov si prejde cestu likvidáciou už neovládaných odpaľovacích zariadení protileteckých systémov nepriateľa a zasadí úder hlavným cieľom výkonnými riadenými raketami. Misia je splnená.

Dnes v leteckom boji dronov s obyčajnými stíhačkami pravdepodobne zvíťazia ľudia. Aspoň preto, že pilot v kabíne stíhačky získa oveľa viac informácií než operátor z obrazovky počítača, a lepšie cíti manévre svojho lietadla. V budúcnosti sa však situácia môže zmeniť. Až začnú fungovať drony riadené umelým rozumom, môže vzniknúť celkom iný obraz, pretože robot vypočíta algoritmy a zanalyzuje informácie značne rýchlejšie ako ľudia, pričom vydrží všetky preťaženia.

Iná vec je, že sa roboti zatiaľ nenaučili viesť letecký boj. Ale naučia sa to, veď pokrok ide nevyhnutne týmto smerom. Piloti menej vyspelých krajín v leteckom boji narazia na neľútostné rýchlostné a super manévrovateľné lietajúce roboty, ktoré dokážu vytvoriť falošné ciele, narušiť elektroniku a nebojácne podniknúť čelný útok. To všetko je záležitosť najbližšej budúcnosti. Potom bude práve potrebná celá táto “zoo” dronov, ktorú bude nová umelá inteligencia riadiť účinnejšie než človek.

Dmitrij Kornev

zdroj: armádny magazín