Slovanské Noviny

18. decembra 2025

Slovenské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

Hrnko opravuje kaštieľ – kultúrnu pamiatku

Prednedávnom prebehla tlačou informácia o kaštieli v Liptovskom Jáne, ktorý som sa rozhodol reštaurovať. Je to náročná úloha, pri ktorej sa človek stretáva s mnohými problémami, píše historik Anton Hrnko v statuse na sociálnej sieti.

Pokiaľ to bola ruina, nikoho to nezaujímalo. Keby spadla, jednoducho by ju vyradili zo zoznamu kultúrnych pamiatok a finito. Akonáhle som prejavil záujem onú pamiatku oživiť, hneď sa na mňa vrhol Pamiatkový úrad, ktorý nariadil archeologický výskum, pamiatkový výskum dendrologický výskum a nakoniec reštaurátorský výskum. Všetko samozrejme na moje náklady, informuje o dianí.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme





------------------------------------

Pre mňa najzložitejšou sa stála skutočnosť, že reštaurátori na fasáde našli neskutočne zaujímavé fresky, nápisy, architektonické detaily a iné pozoruhodnosti, ktoré Pamiatkový úrad nariadil reštaurovať, resp. ku kaštieľu dobudovať.

Samozrejme, že to zvýšilo náklady na rekonštrukciu kaštieľa, tak ma nahovorili, aby som si požiadal o grant Ministerstvo kultúry SR. Vraj na takú významnú kultúrnu pamiatku nemôžem nedostať podporu. Môžem. Teda môžem nedostať.

V diskusiách pod článkami sa často vyskytovali škodoradostné poznámky typu: Prečo by mal štát podporovať Hrnkov kaštieľ? Nuž, vážení, ten kaštieľ tu bude aj vtedy, keď Hrnka nebude. Je to skrátka unikátna kultúrna hodnota pre všetkých obyvateľov Slovenska. Ale to pri vzťahu Slovákov k svojmu kultúrnemu dedičstvu asi je málo podstatné. Pre tých menej chápavých by som poznamenal, že tie dodatočné náklady som si nevymyslel ja, ale mi ich nariadil štát. A keď niekto od niekoho niečo chce, mal by sa na tom prinajmenšom spolupodieľať.

Vo fotografickej prílohe ponúkam zopár obrázkov, aby si čitateľ mohol predstaviť, o čo ide. Sú tam aj dva vzory nápisov (celkovo ich tam je šesť, niektoré sú poriadne dlhé). Ten jeden je latinský v znení Si Deus pro nobis, quis contra nos (list Rimanom). Druhý je maďarský, ale ten sa nám nepodarilo rozlúštiť. To, čo sa nám podarilo z neho prečítať, predkladám: —KICSOD(A)—- NOL MEG—–/—- A VAGY KICSODA—–/—-ECSE—ES MEG—–/ O TOLE.

Ak by sa našiel nejaký znalec maďarských renesančných textov a vedel to rozlúštiť, bol by som rád. Dal by som ho zreštaurovať.

Anton Hrnko / skspravy.sk /