Hrabko: Premiér Heger nemá poverenie prezidentky, o „76-ke“ rokuje na vlastné triko

Prezidentka Čaputová by sa po vzore Michala Kováča mohla pokúsiť vyrokovať také zloženie úradníckej vlády, ktoré bude mať aj podporu parlamentnej väčšiny, povedal J. Hrabko.

Rokovania Eduarda Hegera (OĽANO) o podpore a zložení prípadnej budúcej vlády sú zatiaľ iba neformálne, bez poverenia prezidentky Zuzany Čaputovej. V TASR TV na to upozornil publicista Juraj Hrabko.

Hlava štátu podľa neho výsledok týchto neformálnych rokovaní nemusí brať do úvahy dokonca ani v prípade, že by ním bol zoznam 76 mien poslancov s prísľubom podpory budúceho kabinetu.

Takáto povinnosť prezidentke podľa Hrabka nevyplýva z ústavy, ani z politických tradícií. „Treba odlišovať situáciu, ktorá vznikne bezprostredne po voľbách a tú, ktorá vznikne v priebehu volebného obdobia,“ upozornil. „Podpisy 76 poslancov majú z politického hľadiska rovnakú hodnotu, ako keby pán premiér priniesol pani prezidentke zbierku 76 motýľov,“ tvrdí Hrabko.

Samotné podpisy poslancov pritom podľa neho udržateľnosť vlády negarantujú. „Nedávno pán Heger priniesol pani prezidentke podpisy 91 poslancov a aj tak sa mu vláda najskôr rozpadla a potom padla,“ pripomenul. Pozícia Eduarda Hegera (OĽANO) pri rokovaniach je podľa neho komplikovaná aj tým, že nie je lídrom strany, ktorá ho v parlamente podporuje a jeho kabinetu bola len nedávno vyjadrená nedôvera.

Jedným zo schodnejších riešení by podľa Hrabka bolo, ak by sa prezidentka inšpirovala postupom exprezidenta Michala Kováča po páde vlády Vladimíra Mečiara a pokúsila sa s politickými stranami vyrokovať také zloženie úradníckej vlády, ktoré by malo aj podporu Národnej rady (NR) SR. „To znamená viesť rokovania a dohodnúť sa, nájsť kompromis, ako ho našiel Michal Kováč. Všetci zainteresovaní ho vtedy nielen rešpektovali, ale aj dodržali,“ pripomenul Hrabko.

Prezidentka by mohla na miesto aktuálnej dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera vymenovať inú, úradnícku vládu, aj bez dohody s parlamentnými stranami. „Je predpoklad, že takáto vláda nezíska po mesiaci podporu parlamentu, ale bude vládnuť bez nej, pod kontrolou pani prezidentky,“ konštatoval Hrabko.

Na margo nadchádzajúceho referenda o tom, či má byť možnosť skrátiť volebné obdobie súčasťou ústavy, Hrabko povedal, že nejde o stranícke referendum. „To nie je referendum, ktoré by vyvolali politici v parlamente. Je to referendum vypísané na základe petičnej akcie,“ konštatoval.

To, či ho niektoré politické strany podporujú a iné nie, podľa Hrabka podstatné nie je. „Podstatné je to, že každý volič má možnosť k referendu ísť. Má sa v ňom rozhodnúť o závažnej otázke.

Záleží na rozhodnutí každého, či pôjde alebo nepôjde na referendum. Tí, ktorí sú proti, to majú uľahčené, že môžu hlasovať aj nohami,“ pripomenul, že na platnosť referenda je potrebná účasť viac ako polovice všetkých registrovaných voličov.

teraz.sk