Hortiterapia – záhradnícka terapia alebo liečba prírodou

Hortus je záhrada a terapia obnovuje zdravie. Vieme, že kontakt s prírodou má na človeka dobrý vplyv. Niekedy si však úplne neuvedomujeme, prečo sa to deje.

Záhradnícka terapia alebo záhradkárska terapia, je v poslednom čase v Poľsku čoraz populárnejšia. V západných krajinách ako Nemecko, Francúzsko či Kanada sa tento spôsob používa už dlho. Ale čo je to magické liečenie pomocou záhrady? Je to interdisciplinárna metóda pracovnej terapie na priesečníku fyzioterapie, záhradníctva a psychológie. Vykonávajú ho špecializovaní záhradní terapeuti.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V poslednom období je možné vzdelávať sa v tomto odbore aj v Poľsku, na novootvorenom postgraduálnom štúdiu. Záhradnícka terapia zahŕňa vykonávanie rôznych záhradníckych činností, ale v kombinácii s reflexiou na ne. Terapeut pomáha pacientom dostať sa do stavu relaxácie, motivuje ich k práci, ktorá môže priniesť merateľné výsledky, napr. v podobe krásne udržiavanej záhrady, navrhuje úlohy stimulujúce všetky zmysly a podnecuje príjemnú fyzickú aktivitu v kontakte s prírodou, ktorá. sama o sebe je liečivá. V takom prípade hovoríme o aktívnej záhradkárskej terapii. Okrem toho existuje aj pasívna hortiterapia, ktorá zahŕňa pozorovanie prírody, zameriavanie sa na ňu a vedomé prežívanie napr. prechádzok.

Človek a príroda

Ľudia vždy intuitívne cítili výhody kontaktu s prírodou. V starovekých mestách bol vždy priestor pre záhradu. Aby však tento vzťah k prírode bol zdraviu prospešný, ľudia nemôžu byť motivovaní nutričnými alebo materiálnymi potrebami. Záhradnícka terapia je založená na filozofii obdivovania prírody. Všetky činnosti, ktoré sa potom podnikajú, nie sú cielené – cieľom je samotná činnosť. Možnosť starať sa o rastliny, pozorovať životný cyklus rastlín a nachádzať podobnosti s ľudským životom, praktizovať všímavosť v prírodnom prostredí – tieto a podobné ciele sa spomínajú ako liečenie na psychologickej úrovni. Niekto by sa mohol opýtať: čo je prekvapujúce na takejto relaxačnej terapii? Koniec koncov, rovnakým spôsobom sa môžete venovať svojmu koníčku alebo umeniu. No nie celkom. Podľa najnovších výskumov je tu kľúčový pobyt so živými bytosťami v zelenom prostredí. Táto preferencia sa vysvetľuje konceptom biofílie, ktorý hovorí, že vďaka našej evolučnej minulosti je v našich génoch cítiť radosť a zlepšenie pohody pri pobyte v prírode.

Samozrejme, záhradkárska terapia sa dá praktizovať aj v mestskom prostredí, len treba prijať jej postuláty a využívať svoj pozemok, balkón, park či botanickú záhradu uvedomelejším spôsobom. Už pri krátkom pobyte v prírode začne naše telo pociťovať zlepšenie na úrovni fyziologickej (napr. zníženie krvného tlaku) aj psychickej (napr. relax, regenerácia pozornosti).

Aktívna záhradnícka terapia

Každý záhradník dobre vie, koľko úloh musí pri starostlivosti o rastliny vykonávať. Koľko starostlivosti, dohľadu, experimentovania. V prvom rade stojí za to zdôrazniť všetky fyziologické benefity vyplývajúce z takýchto aktivít. Fyzické cvičenie, ktoré má pozitívny vplyv na myseľ a telo, kontakt so slnkom a zvyšovanie hladiny vitamínu D, pestovanie a konzumácia zdravej stravy, zlepšenie okysličovania organizmu. Okrem toho je záhradníctvo dobrou príležitosťou na stimuláciu kreativity – zdobenie interiérov kvetmi alebo vytváranie kytíc. Čas strávený medzi rastlinami vás môže inšpirovať k maľovaniu, písaniu alebo čítaniu.

Systematizácia denného rytmu a vytváranie určitých rituálnych návykov okolo starostlivosti o rastliny alebo pozorovania ich životných cyklov môže posilniť náš zmysel pre spojenie s prírodou, s domovom a dať pocit stability a bezpečia. Už len možnosť mať kúsok priestoru, za ktorý sme zodpovední, a nad ktorým máme kontrolu, posilňuje naše sebavedomie. Navyše, ak sa naše úsilie skončí úspechom, zvýši sa aj naša sebaúcta. Myslím, že v tom je krása záhradkárčenia; úsilie a starostlivosť môžu byť odmenené ovocím alebo kvetmi.

Alzheimer, vtieravé myšlienky, hnev

Napriek tomu všetkému je aktivita v zeleni dobrým rozptýlením pre ľudí s obsedantnými myšlienkami alebo závislých. Tiež vám dáva možnosť vybiť si zlosť na nechcenej burine. Dlhodobé vykonávanie takýchto akcií pomáha zlepšiť pozornosť a koncentráciu a upokojiť impulzívnosť. Starší ľudia alebo tí, ktorí sú už na prahu neurodegeneratívnych ochorení, si môžu zlepšiť pamäť a obnoviť spomienky tým, že trávia čas v záhrade. Čuch je zmysel, ktorý najviac súvisí s emóciami. Zapamätanie si vône obľúbených kvetov z detstva môže pomôcť obnoviť čo i len na chvíľu pocity s nimi spojené aj u ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou.

Sociálny aspekt záhradníckej terapie

Nemožno zabudnúť ani na sociálny rozmer záhradníckej terapie. Stretnutia v záhrade, na pozemku, či na spoločných výletoch do prírody môžu byť príležitosťou na vytváranie väzieb a medziľudských vzťahov. Spoločné susedské aktivity v komunitnej záhrade a komunitnom budovaní uspokojujú potrebu spolupatričnosti. To má aj terapeutický rozmer, ktorý stojí za to úsilie.

Pasívna záhradnícka terapia

Podľa terapeutickej nomenklatúry sa nazýva pasívna hortiterapia – pasívna, pretože to od nás nevyžaduje žiadne úsilie. Celý proces zlepšovania fungovania je založený na našich vrodených tendenciách. Evolučné procesy nášho druhu prebiehali v prírodných priestoroch. Preto má dnes naše telo určité preferencie voči takémuto prostrediu.

Naša pozornosť sa najlepšie regeneruje pri prechádzke v záhrade, našu zvedavosť podnecuje pozorovanie živých organizmov, naše zmysly s veľkou ľahkosťou absorbujú farby a vône kvetov. Čo sa však môže zdať najprekvapivejšie, je, že aj krátkodobý kontakt s prírodou, akým je prechádzka v lese (lesné kúpanie), môže výrazne znížiť napätie a znížiť krvný tlak. Prečo? Pri ležérnej prechádzke naša pozornosť mimovoľne blúdi krajinou. Náš mozog sa potom prepne do iného režimu fungovania. Mierne reflektuje na vznikajúce podnety, ktoré sú pre nás zaujímavé a nevyžadujú dlhodobé zameranie sa na jednu vec. Môžeme počuť spev vtáka, ale o chvíľu budeme nasmerovaní na šumenie lístia v kríkoch alebo tečúci potok. Ide o tzv „mäkkú fascináciu“, ku ktorej máme väčšie predispozície v porovnaní s mnohohodinovou prácou na jednej úlohe na počítači.

Skutočnosť, že byť medzi prírodnými produktmi prináša také potešenie, možno vysvetliť teóriou potešenia z plynulého spracovania – okrúhle tvary kameňov, kľukaté cestičky a mäkké trsy machu a trávy sa nám páčia oveľa viac ako ostré tvary budov.

Výskum amerického environmentálneho psychológa a krajinného architekta Rogera Ulricha ukázal, že ľudia, ktorí zostali v nemocnici, z nej odchádzali oveľa rýchlejšie a pociťovali menšiu bolesť, ak za oknom nemocničnej izby videli les a zeleň, nie tehlovú stenu! Niekedy naozaj netreba veľa. Ulrich pozoroval, že ľudia pociťujú menej stresu, keď cez okno vidia zelené strechy alebo vertikálne záhrady. Preto je na to potrebné myslieť už pri projektovaní a architektúre…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info