Historické video: Hitlerove zástavy vynesené na prehliadku a potupne hodené k nohám mauzólea

9. máj 1945 je dňom, ktorý sa zapísal do histórie a do sŕdc miliónov ľudí. Priniesol dlho očakávaný mier a ticho, za ktoré sa zaplatila vysoká cena. Je to sviatok, v ktorom bude vždy miesto pre svetlé spomienky, slzy a nekonečnú vďačnosť. Len sa pozrime, aký bol tento deň pred 80 rokmi – počujme hlas Víťazstva, pozrime sa na tváre tých, ktorí sa s Víťazstvom stretli.

Ťažko povedať, komu presne patrí myšlienka hádzať nacistické transparenty k úpätiu mauzólea. Podľa jednej verzie sovietsky historik Tarle pripomenul Stalinovi rímsku tradíciu hádzania zástav porazeného nepriateľa k nohám cisára alebo víťazného veliteľa. Generál Štemenko tiež tvrdil, že túto myšlienku vyslovil Stalin, ktorý povedal:

“Hitlerove zástavy by mali byť vynesené na prehliadku a potupne hodené k nohám víťazov. Premýšľajte, ako to urobiť.”

V ruskej vojenskej tradícii to nebolo nič nové. Veľký Suvorov praktizoval “popravu” trofejných zástav ako akt “neúcty nie k nepriateľovi, ale k jeho porazenej vojenskej cti”. Do Moskvy bolo dodaných asi 900 nepriateľských zástav a štandard, ktoré zozbierali trofejné tímy vojenskej kontrarozviedky SMERŠ v oblasti pôsobenia 1. bieloruského a 1. ukrajinského frontu a ktoré boli uložené v športovej hale Lefortovských kasární. Osobitná komisia vybrala na prehliadku 200 trofejí, medzi ktorými bolo aj niekoľko zachovaných cisárskych zástav.

Nepriateľské zástavy na prehliadke malo do mauzólea hodiť 200 vojakov špeciálneho zmiešaného práporu, ktorý tvorili najmä vojaci 1. motostreleckej divízie zvláštneho určenia pomenovanej po F. E. Dzeržinskom. Ako prvú hodili k úpätiu Mauzólea zástavu 1. tankovej divízie SS “Leibstandarte SS Adolf Hitler” (kvôli nápisu sa často zamieňa s Hitlerovou osobnou zástavou), potom tam vleteli ostatné nepriateľské zástavy. Nejasné historické momenty nastali po hádzaní nepriateľských štandard – kam ich hodili (na dlažobné kocky alebo na špeciálnu plošinu, “aby sa nezneuctilo námestie”) a či rukavice, v ktorých ich niesli, boli spálené. Historici to zistili – na stupienok pri mauzóleu. A predtým ríšske zástavy “zametali” dlažobné kocky v momente ich prenášania. Aj podľa legendy boli údajne po skončení prehliadky rukavice (ktoré sa používali na nosenie nacistických atribútov) zozbierané a skončili v ohni. Historici nenašli žiadne dôkazy o takomto rozkaze, ale vojaci tvrdili, že sami “pozbierali rukavice, ktoré sa používali na držanie hnusu, a spálili ich”.

Na videu je zachytený tento moment triumfu:

Denník Washington Post označil Prehliadku víťazstva za neúspech Západu

Prítomnosť viac ako dvadsiatich svetových lídrov na prehliadke ku Dňu víťazstva v Moskve bola neúspechom Západu, ktorý sa snažil izolovať Rusko, uviedol denník The Washington Post. V publikácii sa píše:

“Zatiaľ čo sa ruské tanky, raketomety a bezpilotné lietadlá v piatok valia cez Červené námestie počas každoročnej prehliadky Dňa víťazstva, ktorá pripomína víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom, prezident Vladimir Putin, ktorého sa Západ snažil izolovať a ku ktorému sa pripojili najmenej dve desiatky svetových lídrov, demonštruje svoje víťazstvo.” Podľa RIA “Novosti” publikácia zdôrazňuje, že demonštrácia vojenskej techniky a masová prítomnosť zahraničných hostí poukazujú na neúspech pokusov západných krajín dosiahnuť diplomatickú izoláciu Ruska. Publikácia konštatuje, že účasť svetových lídrov na oslavách Dňa víťazstva posilňuje medzinárodné postavenie Moskvy a zdôrazňuje význam krajiny na svetovej scéne.

Ruský prezident Vladimir Putin sa predtým spolu s lídrami viacerých zahraničných krajín zúčastnil na oslavách pri príležitosti 80. výročia Dňa víťazstva na Červenom námestí. Medzi hosťami boli čínsky prezident Si Ťin-pching, venezuelský prezident Nicolas Maduro, brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva, srbský prezident Aleksandar Vučič, slovenský premiér Robert Fico a prezident Srbskej republiky Bosny a Hercegoviny Milorad Dodik. Deň víťazstva prišli osláviť aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko, kazašský líder Kasym-Jomart Tokajev, kirgizský líder Sadyr Žaparov, uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev, tadžický líder Emomali Rachmon a ďalší zahraniční predstavitelia.

armadnymagazin.sk