Heger zostavuje vládu, prezidentka nepôjde proti Matovičovi

Politológovia nepredpokladajú, že by sa prezidentka Zuzana Čaputová postavila proti menovaniu Igora Matoviča za ministra.

Štyri týždne sa vlečúci koaličný spor smeruje ku svojmu koncu. Prezidentka Zuzana Čaputová poverila zostavením novej vlády Eduarda Hegera (OĽaNO). Jeho meno zatiaľ zjednocuje rozhádaných vládnych partnerov.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) je od nedele na odchode. Je to však posun o jednu stoličku, pretože z predsedu vlády by sa mal stať minister financií. A, naopak, z ministra financií Hegera zasa predseda vlády. Zatiaľ nie je jasné či Matovič bude automaticky aj vicepremiérom ako bol Heger.

Po Matovičovom vyhlásení, že demisiu podá v priebehu najbližších hodín, urovnávanie koaličného sporu nabralo na obrátkach. Hegerovi ešte v nedeľu vyslovilo podporu hnutie Sme rodina Borisa Kollára, potom aj strana Za ľudí. Už za tmy sa stretol so stranou Richarda Sulíka SaS.

Výsledkom rozhovorov s koaličnými partnermi bolo pondelkové stretnutie s prezidentkou. Po ňom Heger vyhlásil, že v utorok dopoludnia príde za hlavou štátu spolu s Matovičom, „aby vykonali akt demisie a poverenia“. Potom Čaputová poverí zostavením novej vlády Hegera.

„Pani prezidentke prinesiem aj zoznam mien novej vlády,“ pokračoval Heger s tým, že ako prvá ich bude počuť práve prezidentka.

Jeho slová potvrdil aj Čaputovej hovorca Martin Strižinec. Podľa neho Heger priniesol so sebou aj podpisy poslancov, ktorí sú ochotní podporovať vládu na základe štvorkoalície SaS, OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí.

„Rozprávali sa o rôznych témach. Tak ako aj minister naznačil, všetko bude podstatne jasnejšie v ďalších dňoch,“ dodal Strižinec s tým, že nevie, koľko poslaneckých podpisov mal Heger k dispozícii.

Prezidentka uprednostní rýchle riešenie

Podľa politológa Jozefa Lenča prezidentka nepôjde do konfliktu. „Aj v kontexte epidemiologickej situácie a dĺžky trápenia v koaličnej kríze uprednostní skôr rýchle riešenie. Do veľkej miery Matovič svojím predlžovaním tejto krízy všetkých unavil a viacerým sa už nebude chcieť ísť do ďalších konfliktov s ním. Je možné, že vrátane pani prezidentky sa budú obávať, aby Matovič nezačal hádzať vinu za nefunkčnú koalíciu na niekoho iného, hoci za súčasný stav vládnej koalície je v drvivej väčšine sám zodpovedný. Ale on rád hádže vinu na iného, či už to bol Richard Sulík, Veronika Remišová alebo prezidentka,“ myslí si politológ Jozef Lenč.

Podľa Tomáša Koziaka z Vysokej školy politických a spoločenských vied Kutná Hora sa tiež Čaputová nepostaví Matovičovi. „Volala po upokojení situácie a návrate k štandardnému vládnutiu, obzvlášť v čase pandémie. Ak by sa rozhodla nesúhlasiť s kandidatúrou Matoviča na post ministra financií, určite by to veľmi výrazným spôsobom zvýšilo nervozitu vo vládnej koalícii a nepomohlo by to upokojeniu situácie, o ktoré sa snažila,“ upozorňuje Koziak.

Pripomína, že na stole je dohoda štyroch strán vládnej koalície s mimoriadne silným mandátom s ústavnou väčšinou. „Prezidentka by sa tak dostala do veľmi zlej situácie a mali by sme tu veľmi vážny problém. Určite si je vedomá, že takýmto odmietnutím by mohla prispieť k predlžovaniu vládnej krízy azda ešte vo väčšej intenzite. Nemyslím si, že by si to chcela zobrať na zodpovednosť,“ myslí si Koziak.

Ani politológ Michal Cirner nepredpokladá, že by Čaputová odmietla napríklad vymenovať Matoviča za ministra financií. „Myslím, že jej to veľmi neprináleží. Môže ale komunikovať interne alebo oboznámiť aj verejnosť s tým, ak bude mať problém s vymenovaním niektorých nominantov. Pre stabilitu vlády a riadny chod ústavných orgánov prezidentka nebude tou, ktorá bude robiť pri vymenúvaní novej vlády problémy. Podľa mňa všetko prejde hladko,“ dodal Cirner.

Návrat starých tvárí

Do vlády sa chce vrátiť Sulík, minister školstva Branislav Gröhling, minister zahraničných vecí Ivan Korčok (všetci SaS) aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).

Naopak, mimo zostáva bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zo Sme rodina. Ako Pravda uviedla už v pondelok, Krajniak zostáva v parlamente. Potvrdil to neskôr aj na sociálnej sieti.

„Za situáciu, v ktorej sme, nie sú zodpovední len Marek Krajčí a Igor Matovič. Nemyslím si, že stačia tieto dve ,tebareflexie‘ a môžeme ísť ďalej, akoby sa nič nestalo. Za situáciu vo vládnej koalícii i na Slovensku sú minimálne rovnakým dielom zodpovední aj ďalší,“ upozorňuje bývalý minister rezortu práce a sociálnych vecí.

Tebareflexiou pritom nazýva stav, keď „rôzni politici vyzývali iných politikov na sebareflexiu, ale žiadali tebareflexiu, žiadali od iných, aby sa zmenili, namiesto toho, aby začali od seba“.

Krajniak pokračuje, že po dôkladnom zvážení sa rozhodol, že nebude členom vlády Eduarda Hegera (OĽaNO).

„Aj preto, že som dal demisiu s vedomím, že podávam demisiu, a nie ako ,výdierku‘ s tým, že sa okamžite ,hlásim do služby‘. To je moja reflexia posledných týždňov,“ dodal Krajniak.

Ministrom by sa po Andrejovi Doležalovi (Sme rodina), ktorý nakrátko prevzal rezort po Krajniakovi, by sa mal stať poslanec za hnutie Sme rodina Jozef Hlinka.

Ten už je poslancom v parlamente. Podľa informácií Pravdy by mohol viesť brannobezpečnostný výbor. No jeho terajší predseda Juraj Krúpa (OĽaNO) reagoval, že o takejto výmene nevie.

Zatiaľ neobsadené je aj horúce kreslo ministra zdravotníctva. Po demisii Marka Krajčího (OĽaNO) rezort viedol dočasne Heger. Ešte v pondelok ráno bol favoritom terajší štátny tajomník Peter Stachura. Až neskoro popoludní, no skôr, ako sa Heger stretol s prezidentkou, pre Pravdu potvrdil, že on ministrom nebude.

Ďalším menom, ktoré sa v tejto súvislosti spomína, je meno riaditeľa vojenskej nemocnice v Ružomberku, brigádneho generála Vladimíra Lengvarského. Jeho meno mal navrhnúť súčasný minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Na otázku Pravdy, či by Lengvarský takúto funkciu prijal, povedal, že v tejto chvíli sa nebude vyjadrovať, svoju nomináciu však nevyvrátil.

Autori: Lívia Černická, Dominik Hutko

Zdroj: PRAVDA