Grónsko nie je prvým územím, ktoré by USA od Dánska kúpili. Svedectvá hovoria jasne: Predali nás bez nás

Grónsko sa ocitlo v centre geopolitických úvah Spojených štátov, no podobný príbeh už má Dánsko za sebou. Domáci vtedy nemali na výber. Informuje portál ta3

Grónsko nie je prvým územím, ktoré chce Amerika od Dánska. Obyvatelia Amerických Panenských ostrovov upozorňujú, že história sa síce neopakuje doslovne, no jej vzorce sa vracajú v inej podobe, všíma si spravodajský portál USA Today.

Minulosť v priamom prenose

Stopy 250-ročnej dánskej koloniálnej nadvlády sú na ostrovoch Sv. Tomáša, Sv. Jána a St. Croix viditeľné dodnes. Mestá a ulice nesú dánske názvy, budovy sú postavené zo žltkastých tehál privezených cez Atlantik a dodnes stoja aj kamenné stavby cukrových plantáží, kde boli zotročení Afričania nútení pracovať.

Tieto pozostatky koloniálnej minulosti sa miešajú s karibskou kultúrou ostrovov, ale aj so symbolmi ich viac než storočného postavenia ako nezačleneného územia Spojených štátov – od amerických reťazcov až po infraštruktúru.

V čase, keď prezident Donald Trump rokuje s Dánskom o „podobe budúcej dohody“ týkajúcej sa prístupu ku Grónsku, viacerí obyvatelia Panenských ostrovov hovoria, že sledujú vlastnú minulosť v priamom prenose. Podľa nich hrozí, že obyvatelia Grónska zostanú mimo rozhodovania o budúcnosti svojho územia.

Historička Stephanie Chalana Brownová, ktorá má hlboké rodinné korene na ostrovoch, upozorňuje, že jej predkovia patrili medzi prvých ľudí zotročených počas dánskej koloniálnej éry. Dnes je súčasťou skupiny, ktorá sa usiluje o reparácie od Dánska.

Pripomína, že jej rodina bola najskôr predaná ako otroci a neskôr sa bez vlastného súhlasu ocitla na území, ktoré Dánsko odovzdalo Spojeným štátom. Podľa nej čelí Grónsko podobnému riziku – rozhodnutiam o využití krajiny bez plnohodnotného hlasu jej obyvateľov.

Ako Spojené štáty získali Panenské ostrovy

Viac než pred sto rokmi kúpil prezident Woodrow Wilson od Dánska ostrovy známe ako Dánska Západná India za 25 miliónov dolárov. Spojené štáty aj vtedy pohrozili použitím sily.

Európou zúrila prvá svetová vojna a Washington sa usiloval posilniť svoje strategické postavenie v Karibiku a Latinskej Amerike. Argumenty o strategickej potrebe územia, ochrane obchodných trás a prevencii vplyvu nepriateľských mocností sa podľa historikov podobajú tým, ktoré dnes zaznievajú v súvislosti s Grónskom.

Po kúpe v roku 1917 slúžili ostrovy desaťročia ako dôležitá vojenská základňa USA v Karibiku. Námorná letecká stanica však bola zatvorená už v roku 1948 a očakávaný strategický význam sa nikdy nenaplnil. Približne 26-tisíc obyvateľov ostrovov v čase kúpy nemalo možnosť vyjadriť sa k transakcii, hoci Dánsko usporiadalo referendum pre svojich obyvateľov na pevnine. Americké občianstvo získali ostrovania až po viac než desiatich rokoch.

Až v roku 1970 dostali obyvatelia právo voliť si vlastného guvernéra. Dodnes však, podobne ako obyvatelia iných amerických teritórií, nemôžu hlasovať v prezidentských voľbách a nemajú hlasujúceho zástupcu v Kongrese.

Postupná strata identity

Po vojenských krokoch vo Venezuele, kedy americké špeciálne jednotky zajali prezidenta Nicolása Madura s manželkou, Trump v rétorike o anexii Grónska pritvrdil a nevylúčil ani použitie sily.

Neskôr však od tejto myšlienky upustil a vyhlásil, že Spojené štáty by mohli získať „plný prístup“ k ostrovu prostredníctvom dohody a že formálne nadobudnutie územia nemusí nastať. Podrobnosti pripravovanej dohody zostávajú nejasné, rovnako ako úloha grónskeho parlamentu v rokovaniach.

U historičky Brownovej a ďalších obyvateľov Panenských ostrovov s dánskou koloniálnou minulosťou vyvoláva vývoj okolo Grónska silné obavy o jeho 57-tisíc obyvateľov.

Väčšinu z nich tvoria Inuiti s vlastným jazykom, kultúrou a tradíciami odlišnými od Dánska, Európy aj Spojených štátov. Historička upozorňuje, že rozšírenie americkej vojenskej prítomnosti by mohlo viesť k strate kultúrnej identity, podobne ako to podľa nej prebiehalo na Panenských ostrovoch.

ta3.com