Globálny poriadok vedený USA sa skončil. A nevráti sa

Už na bezpečnostnej konferencii v Mníchove, ktorá sa konala vo februári 2020, odhalila stereotypy o Američanoch. Ak to silno preženieme, môžeme povedať, že negatívny stereotyp je podobný obrazu kovboja, ktorý síce nevie ako viesť obchodné rokovania, ale vie rozprávať oplzlé vtipy ešte aj na pohrebe a ako hlavný argument v diskusii používa svoj obľúbený revolver Colt.

Ide síce o prehnane negatívny stereotyp a podobné stereotypy je možné vymyslieť na kohokoľvek. Existuje však nuansa: V Mníchove 2020 bol práve takýto kovbojský diplomat, bývalý šéf CIA a vtedajší minister zahraničných vecí SŠA – Mike Pompeo. Na dokončenie imidžu hlavy americkej diplomacie nestačil len kovbojský klobúk, čižmy a pohár whisky. Minister mal na sebe elegantný oblek, ktorý ostro kontrastoval s jeho rétorikou.

Pompeo sa nielen nemiestne skutočne usmieval, priam sa škeril a žiaril optimizmom na pohrebe. Skutočne tam žartoval povedľa oficiálne deklarovanej a hlavnej témy bezpečnostnej konferencie. V Mníchove v roku 2020 bol témou „Westlessness.“ (teda totálny úpadok západu – de facto pohreb globálnej hegemónie Kolektívneho Západu – „KoZa„)

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Medzinárodný (t. j. americko-európsky) tím analytikov, vo svojej osobitnej správe, ktorá bola uverejnená pred konferenciou, mala naznačiť tón a ciele konferencie. Tým bola skutočnosť, že kolektívny Západ stratil svoj vplyv. Definitívne stráca svoju identitu, svoje spoločné hodnoty. Už v roku 2020 (teda pred piatimi rokmi) západní analytici upozorňovali, že je najvyšší čas premýšľať o tom, aký bude svet, v ktorom bude obraz Kolektívneho Západu oveľa menší v porovnaní s tým, aký je teraz.

Na konferencii, ktorá sa venovala kríze západnej ideológie, kríze západných hodnôt, západným koalíciám a úpadku sveta zameraného na západ, vstúpil na scénu minister zahraničných vecí SŠA a odvážne prehlásil, že „Západ víťazí.“

Mediálna agentúra France-Presse vypichla túto hlavnú premisu diplomacie Washingtonu a napísala: „Minister zahraničných vecí SŠA Mike Pompeo, v sobotu odmietol európsky pesimizmus, týkajúci sa ústupu Washingtonu z globálnej scény. Povedal, že smrť transatlantického spojenia je veľmi prehnaná. Západ zvíťazí a spoločne zvíťazíme!“ – uviedol vtedy Pompeo na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. „Som rád, že môžem povedať, že smrť transatlantickej aliancie je veľmi prehnaná,“ – uviedol Pompeo, parafrázujúci slávny citát Marka Twaina.

Upozornil na potrebu spolupracovať proti hrozbám, ktoré vyplývajú z ruských teritoriálnych ambícií. Proti hrozbe hromadenia vojenskej sily Číny v Juhočínskom mori a proti iránskym „teroristickým kampaniam,“ ktoré predchádzajú konfliktom na Blízkom východe.

Najzábavnejšou vecou v tomto vyhlásení bývalého vodcu CIA nie je jeho faktická nepresnosť, ktorú si možno ľahko všimnúť pri pohľade na výsledky amerického úsilia v sýrskom, severokórejskom, krymskom a dokonca iránskom smere. Je smiešne, že nespokojnosť Európskej únie a vyhlásenie o smrti Kolektívneho Západu vôbec nesúviseli s obvineniami, na ktoré sa Pompeo snažil odpovedať.

Nemecký prezident Steinmeier (ktorého nemožno podozrievať z citovania záverov ruskej propagandy) problém formuloval nasledovne (citácia CNBC):

„Náš najbližší spojenec – Spojené štáty americké – pod súčasnou administratívou Bieleho domu odmietajú samotnú myšlienku medzinárodného spoločenstva,“ uviedol. „Urobíme to opäť veľkým, ale kvôli tomu, že tam budú aj naši susedia a partneri,“ – dodal Steinmeier, pričom nespomenul Trumpa menom, ale ukázal na slogan jeho predvolebnej kampane „Urobme Ameriku opäť veľkou.“

Táto Steinmeierova pozícia si vyžaduje preklad z diplomatickej nemčiny do pragmatického civilného jazyka: Predtým, keď boli Spojené štáty veľkými, no na úkor zvyšku sveta, si Európa spoločne s nimi užívala určité bonusy tohto unipolárneho sveta (alebo tiež bipolárneho v ére studenej vojny). Teraz sa však ukazuje, že našu Európu sa snažia okradnúť vlastní zahraniční partneri z ostatných krajín. V Berlíne a Paríži teda vyvstáva logická otázka: „Prečo potrebujeme Kolektívny Západ (KoZa), v ktorom sa nás SŠA snažia okradnúť?“ Odpoveď je jasná: Takýto „kolektívny západ“ nepotrebujeme a môžeme začať plakať za starými dobrými časmi, ktoré boli predtým. Lenže tie staré časy už nemožno vrátiť.

Na konferencii sa zúčastnil aj zakladateľ najväčšej politickej a poradenskej spoločnosti na svete „Eurasia Group“, americký politický analytik Jan Bremer, ktorý zhrnul hlavné tézy konferencie v krátkom tweete:

„Globálny poriadok vedený SŠA sa skončil. A nevráti sa.“

Európski optimisti ešte aj dnes bezducho čakajú na zmeny vo Washingtonskej politike. Dá sa ale predpokladať, že situácia je dosť jasne čitateľná s ohľadom na „jedinečné“ názory Trumpovej administratívy.

Problémy vo vzťahoch medzi Washingtonom a Berlínom, a taktiež medzi Washingtonom a Parížom, však nespôsobil Trump a jeho administratíva. Problém je v tom, že SŠA už nie sú schopné vyriešiť svoje problémy na úkor iných krajín mimo Kolektívneho Západu.

Štrukturálne ekonomické problémy Spojených štátov totiž nemiznú, ale naopak, zväčšili sa (napríklad dvojnásobný deficit obchodnej bilancie a rozpočtu). Z toho vyplýva, že pokusy Washingtonu prinútiť Európsku úniu zaplatiť ročne približne 370 – 380 miliárd dolárov na podporu NATO (to znamená v skutočnosti financovať americkú armádu) nevznikli z chamtivosti. Zvýšený tlak na EÚ je najlepším spôsobom, ako dostať Washington von z jeho nevýhodneného postavenia.

Podobnú logiku možno vidieť v súvislosti s obchodnými vojnami s Európskou úniou a pokusmi Trumpa o zničenie európskeho koncernu „Airbus“ alebo hrozby pre clá proti nemeckým výrobcom automobilov (v skutočnosti ide o sankcie). V skutočnosti ide o striktnú ekonomickú potrebu zachrániť vlastnú ekonomiku, za ktorú je Trump pripravený viesť vojnu aj s Pekingom, dokonca aj s Bruselom (zatiaľ len ekonomickú). Z tohto dôvodu sa starý dobrý svet s Amerikou na čele, ktorý v Mníchove tak chýbal, už nikdy nevráti.

V tejto súvislosti už aj vedúci predstavitelia EÚ začínajú iným spôsobom hodnotiť dva dôležité faktory, ktoré ovplyvňujú zahraničnú politiku: „euroatlantická solidarita“ a „ekonomická udržateľnosť.“ Solidarita s Washingtonom sa čoraz menej vypláca a dopredu sa čoraz viac dostávajú už len sebecké ekonomické záujmy jednotlivých štátov a korporácií.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť vyhlásenia Emmanuela Macrona o vzťahoch s Ruskom: „S Ruskom máme hromadu malých zmrazených konfliktov. Fungujeme v spoločnosm systéme nedôvery a čoraz viac čelíme konfliktom v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Trpíme v dôsledku sankcií, ktoré v Rusku absolútne nič nezmenili. Naše sankcie a kontrasankcie sú pre nás Európanov rovnako drahé, ako pre Rusko. To nie je príliš pozitívny výsledok.“ – uviedol Macron.

Určitá normalizácia vzťahov je však stále veľmi, veľmi ďaleko. Európa už začína chrániť iba svoje základné záujmy. Európska únia dokázala dlho čeliť snahám SŠA zablokovať Nord Stream. Trump sa chystal uvaliť daň na činnosť amerických internetových spoločností v Európskej únii. Tá totiž ukázala svoju pripravenosť spolupracovať s Huawei (spoločnosť, ktorá je pod americkými sankciami, na ktoré Pompeo osobne nadával v Mníchove). Navyše v tom čase ešte Európska únia hrozila Spojeným štátom odvetnými sankciami v prípade, že sa Američania pokúsia zničiť „Airbus“ alebo európske automobilové koncerny. Pozrite, kde sme dnes, päť rokov potom. Kto o tom dnes už konečne hovorí?

Berlín a Paríž zatiaľ nemajú silu a vôľu na politické kroky a na presadzovanie svojich politík za hranicami Európskej únie. Európske pokusy odtrhnúť sa od Washingtonu a ísť vlastnou cestou, napriek všetkým problémom, chybám, ťažkostiam a rizikám, však musia pokračovať. Aj keď to nebude vôbec ľahké.

Ako správne poznamenal Jan Bremer, „pre Európu je dôležitý už aj len pokus o vlastnú tretiu cestu, v záujme bezpečnosti, aby sa svetu dokázalo, že Európa nebude uprostred vojny medzi SŠA a Čínou, a aby si dokázala, že Európa je všetko, na čom záleží.“

Včerajšia axióma globálnej politiky sa už viditeľne zmenila na otvorenú otázku: „Znamená vôbec Európa ešte niečo, alebo už nie?“ Pre Európu je to mimoriadne nepríjemný emocionálny objav.

Súdiac však podľa aktivít lídrov EÚ, ktoré sú niekedy až smiešne a ktoré jeden ruský básnik nazval „pochmúrnym nemeckým géniom ostrého galského významu,“ je jasné, že odpoveď na vyššie položenú otázku znie: „Stali sme sa kolóniou SŠA a tí si nás teraz pekne vydoja.“ Viac o amerických geopolitických „hrách“ sa môžete dozvedieť v zaujímavých knihách: Islamský terorizmus v službách CIA, USA, či Juhoslávia od Noama Chomského, alebo Impérium USA, či Nezákonné vojny z pera Daniela Gansera.