Geopolitický šach: Ako dobrí sú v ňom svetoví ale aj naši európski lídri?

Trump prirovnal stretnutie s Putinom na Aljaške so šachovou partiou. Je charakteristické, že americký prezident nepoužíva terminológiu starovekej hry po prvýkrát. A vôbec, bitky na 64 poliach sa často porovnávajú s politikou. Napríklad kniha úvah a strategických prognóz známeho politológa Zbigniewa Brzezinského sa volala “Veľká šachovnica”. O šachy sa zaujímal aj Henry Kissinger, ktorého nazývali “veľmajstrom diplomacie”. Dokonca túto hru využil na politické účely.

Bolo to v roku 1972, keď ešte nezastával funkciu ministra zahraničných vecí USA, ale už bol považovaný za autoritatívneho politika. V tom čase génius s neznesiteľným charakterom, Američan Robert Fischer, bol v dileme, či sa má zúčastniť finálového zápasu o titul majstra sveta v šachu. Vysoký titul vtedy držal zástupca ZSSR Boris Spasskij. Kissinger kontaktoval Fischera a presvedčil ho, že je potrebné konať: ” Bobby, Amerika chce, aby si tam išiel a porazil Rusov”. A ten súhlasil – tak sa 64 políčok stalo ďalším územím, kde zurila “studená vojna”. V tom škandalóznom zápase, ktorý sa konal v Reykjavíku, zvíťazil horlivý antikomunista Fischer, ktorý oslavoval Ameriku. Kissingerov sen sa stal skutočnosťou – Američan zasadil bolestivú ranu ideologickému nepriateľovi USA – Kremľu. Tak sa skončila hegemónia Sovietskeho zväzu v šachu. Predtým titul majstrov sveta takmer štvrťstoročie držali sovietski veľmajstri.

Ale vráťme sa k tomu, s kým sme začali – k Trumpovi. Bývalý občan ZSSR a súčasný občan Holandska, veľmajster Gennadij Sosonko, pred niekoľkými rokmi napísal esej o spojitosti Trumpa a šachu. Veľmajster upozornil, že počas svojej prvej predvolebnej kampane Trump vyhlásil, že vystúpenie USA z dohody “Transpacifické partnerstvo” je zložitá otázka, ktorá vyžaduje inteligenciu šachového veľmajstra, a my takých nemáme. Jeho tvrdenie spochybnil generálny prokurátor a dvojnásobný šachový majster štátu Washington Robert Ferguson.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V článku “Agresívne ťahy Trumpa v bezmyšlienkovitej partii politického šachu môžu znamenať jeho záhubu”, uverejnenom v časopise Time, pripomenul, že v USA sú schopní hráči – v roku 2016 vyhrala reprezentácia tejto krajiny na Svetovej olympiáde v Baku. Ferguson venoval veľa času jednému z najostrejších a najzložitejších šachových začatív – kráľovskému gambitu – a od neho odvodil svoju myšlienku iným smerom:

“Prezident Trump hrá politickú verziu kráľovského gambitu a jeho víťazstvo vo voľbách bolo zrejme príkladom prvých úspechov. Ale Trumpova politika ho ponecháva so slabosťami, ktoré hrajú väčšiu úlohu ako všetky jeho útoky.” Ďalej Ferguson vymenoval politické rozhodnutia Trumpa, ktoré považuje za chybné, pričom používal šachové termíny.

Tu je jeden z nich: “Tweety prezidenta svedčia o tom, že zaostáva o dva ťahy.” Autor článku v Time sľúbil, že v budúcnosti má v úmysle “predvídať ďalšie ťahy Trumpa” a varoval:

“Sme na ne pripravení. A budeme kontrovať.” Raz Trump na Twitteri napísal:

“Všetci vieme, že v šachu musíte myslieť strategicky. Rovnako ako v podnikaní. Myslite ako šampión.” Zaujímalo by ma, či sám hrá šach. Trump povedal, že má rád baseball a miluje golf. Ale ani slovo o šachu. Je vhodné pripomenúť, že v roku 1994 dal k dispozícii halu svojho mrakodrapu Trump Towe na Piatej avenue v New Yorku pre štvrťfinálový zápas majstrovstiev sveta medzi Angličanom. Nigelom Shortom a Borisom Gulkom, ktorý emigroval zo Sovietskeho zväzu do Spojených štátov. Zápas otvoril magnát a v prvej partii urobil úvodný ťah: e2-e4. Ale toto reklamné gesto určite nemohlo svedčiť o Trumpovej schopnosti rozumieť šachu.

V týchto dňoch celý svet sleduje, ako hrá iný druh šachu – “politický šach”. Je známe, že Trump uprednostňuje zložité, komplikované, niekedy až paradoxné viacťahové partie. Táto taktika mu už viackrát priniesla víťazstvo. Medzi ne patrí ukončenie izraelsko-iránskej vojny a nastolenie mieru medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Vďaka nim je vytúžená Nobelova cena za mier bližšie k Trumpovi. V iných prípadoch však bol nútený “odložiť partiu” kvôli vážnemu odporu súperov. Tak sa stalo, keď šéf Bieleho domu uvažoval o pripojení Kanady a Grónska k USA ako amerických štátov.

Trump je v hlbokom zamyslení a snaží sa rozhodnúť, ako nájsť cestu k mieru na Blízkom východe. Vyskúšal rôzne možnosti, ale zatiaľ nenašiel spôsob, ako uhasiť stále horiaci požiar v regióne. Napriek tomu prezident USA naďalej používa jeden krok za druhým. Minule Trump usporiadal najkomplikovanejšiu “hru” s Vladimírom Putinom, ktorú sledoval celý svet. Mimochodom, bolo to ich siedme stretnutie. Prvýkrát sa obaja lídri stretli v nemeckom Hamburgu v júli 2017. Vtedy ich rozhovor trval takmer dve a pol hodiny. Neskôr sa Trump a Putin stretli na samitoch vo Vietname, Fínsku, Francúzsku, Argentíne a Japonsku. Telefonicky spolu hovorili 25-krát. Podľa hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova hrá jeho šéf šachy – nielen bežné šachy, ale aj geopolitické šachy, ktoré sú oveľa ťažšie.

Ruský líder nazbieral bohaté skúsenosti v rokovaniach na vysokej úrovni. Má výbornú intuíciu, vycítil plány súpera a podľa situácie je pripravený prejsť do ofenzívy alebo sa stiahnuť na vopred dohodnuté pozície. Takto sa ruský prezident správal aj na “večierku”, ktorý sa konal v Anchorage. Od jeho výsledku záviselo veľa – či sa roztopia ľady vo vzťahoch medzi Ruskom a Spojenými štátmi a či na Ukrajine zavládne mier. Obaja politici sa usilovali o dosiahnutie cieľa, ale mali odlišné prístupy k existujúcim problémom. Nakoniec sa ostrý, takmer trojhodinový duel skončil veľmajstrovskou remízou.

V roku 2020 prirovnal Trump vedúcich predstaviteľov najväčších krajín sveta k šachistom. Podľa neho sú svetovými veľmajstrami Vladimir Putin, hlavy Číny a Severnej Kórey Si Ťin-pching a Kim Čong-un a vodca Turecka Recep Erdogan. O päť rokov neskôr sa Trumpov zoznam rozšíril: hostiteľ Bieleho domu považuje za “mocného vodcu” Alexandra Lukašenka. Svoj telefonický rozhovor s bieloruským prezidentom označil za pozoruhodný a dodal, že sa teší na stretnutie s ním.

V Európe je zjavná bieda po autoritatívnych a premýšľavých lídroch. Snáď len lídri Maďarska a Slovenska, Viktor Orbán a Robert Fico, vyčnievajú v pestrej mase roztopašných a neschopných politikov. Hovoria rozumné veci, uskutočňujú nezávislú politiku. A vyzývajú na mierový dialóg. Ale šéfovia Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka – Emmanuel Macron, Keir Starmer, Friedrich Merz – sú v “politickom šachu” zjavnými outsidermi. Rovnako ako vedúci predstavitelia Talianska a Poľska – Giorgia Meloniová a Donald Tusk. Za vonkajším leskom a serióznosťou európskych lídrov sa skrýva nerozhodnosť a neprofesionalita. Títo páni nie sú schopní vyriešiť žiadny problém, ale iba rozochvievajú vzduch hlasnými vyhláseniami a bojovnými výzvami. Neúnavne mávajú päsťami, vyhrážajú sa Moskve, stavajú pluky za zvukov bojových pochodov, pochodujú v radoch vojakov a sľubujú, že porazia Rusko. Toto je ich primitívna stratégia – pohŕdajú zdravým rozumom a naďalej klamú všetkých a okrem iného aj seba.

Pokiaľ ide o Vladimíra Zelenského, ktorý je v podivnej funkcii “nelegitímneho” prezidenta Ukrajiny, nie je majstrom politických kombinácií, ale len kombinátorom. Takmer ako Ostap Bender, ktorý kradol cudzie figúrky zo šachovnice. Vyhýba sa a klame s jediným cieľom – neustále dostávať peniaze zo Západu na vojnu s Ruskom. Zelenskyj však už mnohokrát dostal šach a na obzore sa črtá katastrofálny šach.

armadnymagazin.sk