Gedra bez servítky: Stopka pre „divoké“ dotácie! Vláda pritvrdila voči mimovládkam

Dotácie na roztrasený, vulgárny tanec, či iné prapodivné počiny, ktoré roky prúdili rôznym združeniam, boli pozastavené. Navyše sa aj účtovníctvo kontroluje prísnejšie, takže mimovládky, aj tie z kultúrneho prostredia, vďaka prísnejšej kontrole majú čo vysvetľovať. Jeden z tých, ktorí navrhli zákon o mimovládkach bol aj Juraj Gedra (Smer-SSD). Zákon je v platnosti už nejaký čas a Gedra je s jeho fungovaním spokojný.

Šéf Úradu vlády jednoznačne obhajuje kroky vlády a ministerstva kultúry pri prerozdeľovaní dotácií. Tie podľa neho smerujú k väčšej spravodlivosti a transparentnosti. Kritizuje mimovládne organizácie za každodenné financovanie a nesúhlasí s rozhodnutím Ústavného súdu, hoci ho rešpektuje. Zároveň výhody na možné zahraničné vplyvy a spochybňuje aj pozadie rozhodnutia v otázke dodávok ropy cez Ukrajinu.

Politicky neutrálne rozdeľovanie dotácií

Dochádza k zmene dlhodobo zaužívaného systému, v ktorom mali podľa Gedru niektoré organizácie privilegované postavenie a nadštandardný prístup k štátnym dotáciám. Aktuálne opatrenia podľa jeho slov smerujú k spravodlivejšiemu a politicky neutrálnejšiemu rozdeľovaniu financií, pričom treba zdôrazniť, že ide o napĺňanie programového vyhlásenia vlády. „No a to sme si aj my vo svojom programovom vyhlásení vlády dali ako jednu z priorít, že to bude koniec vlády mimovládok, čo sa nám aj darí napĺňať. Pani ministerka len napĺňa programové vyhlásenie vlády a snaží sa prerozdeľovať finančné prostriedky tak, aby boli spravodlivo, tematicky, ale aj politicky neutrálne prerozdelené  vysvetlil Gedra.

Šedá zóna financovania nie je vítaná

Nová legislatíva mala podľa jeho slov využívať väčšiu transparentnosť financovania týchto subjektov – teda aby bolo jasné, kto ich financuje, ako nakladajú prostriedky a aké aktivity podporujú, vrátane organizovania protestov. Reakciu časti mimovládneho sektora, vrátane podaní na Ústavný súd SR, interpretuje ako snahu zvýšenej „šedú zónu“ financovania. K rozhodnutiu ústavného súdu, ktorý mal k zákonu výhrady, Gedra uvádza, že ho síce rešpektuje, no zásadne s ním nesúhlasí. „A hlavne diskusia o tomto rozhodnutí, respektíve nález ústavného súdu, spustil ten nesúhlasný názor sudcu Maďara, ktorý sa odlíšil od svojich kolegov a ztotožnil sa s našimi argumentami ako naším legislatívnym zámerom,“   priblížil Gedra.

Diplomati na Ústavnom súde SR?

Kontroverznou témou v rozhovore je aj jeho kritika kontaktov zahraničných diplomatov s ústavným súdom. Gedra tvrdí, že predstavitelia cudzích štátov by nemali vstúpiť do prostredia nezávislých orgánov, najmä ak môžu byť v konflikte záujmov. Predsedu ÚS Fiačana jeho nesúhlas pobúril, Gedra však trvá na svojom. „Dobre vieme, že tí veľvyslanci, ktorí boli v tom čase na Ústavnom súde, sú veľkými donormi a finančnými majstrami vybraných mimovládnych organizácií a vybraných médií na Slovensku,“ dodal politik.

Ropu brzdí nie len Zelenskyj

Podľa Gedru rozhodovanie o tom, či potečie ropa cez Družbu nie je výlučne v rukách ukrajinského prezidenta. „Evidujem tie názory aj vo verejnosti, aj v alternatívnych médiách, že by Volodymir Zelenskyj nemohol dovoliť, čo robí bez toho, aby mu to neposvätila Európsku komisiu. To mňa osobne veľmi narušuje, pretože sú to kroky, ktoré poškodzujú nielen Slovensko, ale aj Maďarsko. Ak si myslím, že takto poškodí volebnú kampaň Viktorovi Orbánovi, tak som to chcel urobiť,“   povedal .

/ hlavnydennik.sk /