Gaza opäť pod izraelskou paľbou! EÚ zvažuje sankcie na Tel Aviv

Desiatky Palestínčanov v sobotu opäť zabili izraelské zbrane na stanici humanitárnej pomoci. A to napriek dohode medzi EÚ a Izraelom. Tak sa zdá, že reči Kaji Kallasovej Izraelci neberú moc vážne. Preto sa EÚ pripravuje na diskusiu o sankciách na Izrael.

Dohoda sprostredkovaná najvyššou diplomatkou EÚ Kajou Kallasovou, ktorej cieľom je obnoviť prílev základnej humanitárnej pomoci do Gazy, je ohrozená. Úsilie o zabezpečenie prímeria sa totiž cez víkend zrútilo. Najvyšší diplomati bloku sa v utorok na stretnutí chystajú zvážiť zhoršenie vzťahov s Izraelom, informuje bruselský denník POLITICO.

Podľa agentúry Associated Press bolo zabitých najmenej 31 ľudí na ceste do distribučného strediska prevádzkovaného izraelsko-americkou organizáciou Gaza Humanitarian Foundation (GHF) neďaleko Rafahu v južnej Gaze, keď izraelské sily spustili paľbu.

Organizácia Spojených národov uviedla, že za posledných šesť týždňov zomrelo v centrách pomoci až 800 ľudí, pričom prístup humanitárnym organizáciám je bežne blokovaný. Izraelské obranné sily na žiadosť o informácie nereagovali.

Správy nie je možné nezávisle overiť, keďže médiám a medzinárodným pozorovateľom bol vstup do Gazy zakázaný, ale Červený kríž varoval pred „neustálym prílivom zranených“, ktorý hrozí preťažením poslednej zostávajúcej funkčnej poľnej nemocnice v oblasti.

Bezvýznamné reči Kallasovej

Všetko sa deje po tom, čo vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová vyhlásila, že sprostredkovala dohodu s izraelskými úradmi, ktorá má zabezpečiť Palestínčanom prístup k pomoci uprostred obáv z hladomoru, nedostatku vody a takmer úplného rozpadu systému zdravotnej starostlivosti.

„Táto dohoda znamená otvorenie viacerých hraničných priechodov, vstup nákladných vozidiel s pomocou a potravinami do Gazy, opravu životne dôležitej infraštruktúry a ochranu humanitárnych pracovníkov. Spoliehame sa na to, že Izrael vykoná všetky dohodnuté opatrenie,“ vyhlásila vo štvrtok bývalá estónska premiérka a trvala na tom, že humanitárne dodávky začnú prúdiť do niekoľkých dní. Nuž… nezadarilo sa.

Európska komisia bezprostredne nereagovala na žiadosť o komentár k najnovšiemu vývoju.

Sankcie na Izrael?

Najvyšší diplomati z členských štátov EÚ budú v utorok diskutovať o tom, či uvaliť sankcie na Izrael uprostred rastúceho tlaku z hlavných miest, aby Tel Aviv podnikol kroky na ukončenie krviprelievania. Dokument o možnostiach, ktorý získalo POLITICO, odhaľuje, že Kallasová sa ministrov zahraničných vecí opýta, či existuje dostatočná podpora na obmedzenie spolupráce s Izraelom v obchode a ďalších kľúčových oblastiach.

Minulý mesiac preskúmanie zahraničnej služby bloku dospelo k záveru, že „existujú náznaky, že Izrael porušil svoje záväzky v oblasti ľudských práv“ podľa podmienok asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom.

„V reakcii na teroristické útoky zo 7. októbra 2023 Izrael spustil intenzívnu vojenskú kampaň, ktorá zahŕňala použitie zbraní s rozsiahlym účinkom v husto osídlených oblastiach a prísne obmedzenia vstupu a distribúcie základného tovaru a služieb do Gazy,“ uvádza sa v dokumente.

Rozhodne zase kvalifikovaná väčšina?

Napriek tomu, že väčšina členských krajín vyzýva na akciu, úplné pozastavenie dohody alebo uvalenie sankcií by si vyžadovalo jednomyseľnú podporu – a verní spojenci Izraela, ako Maďarsko a Nemecko, naznačili, že by akýkoľvek takýto krok zablokovali. To prinúti Brusel zvážiť, ktoré opatrenia by sa mohli prijať iba kvalifikovanou väčšinou.

Medzitým boli cez víkend spochybnené snahy sprostredkované USA o zabezpečenie prímeria medzi Izraelom a Hamasom. Strany sa totiž nedohodli na prítomnosti izraelských vojsk na území po možnom ukončení bojov.

hlavnydennik.sk